BRATISLAVA – Miera inflácie na Slovensku naďalej klesá. Hoci spotrebiteľské ceny vzrástli v októbri v porovnaní s predchádzajúcim mesiacom o 0,2 percenta, medziročná miera inflácie klesla z októbrovej úrovne 7,4 percenta na 7,1 percenta. Vyplýva to zo správy, ktorú včera zverejnil Štatistický úrad SR.

Pod pokles inflácie sa podpísal predovšetkým pokles cien pohonných látok. Ich cena klesla počas jedného mesiaca o 3,5 percenta. „Dôvodom je najmä nižšia cena ropy na svetových trhoch. Pre ďalší vývoj bude dôležité rozhodnutie ropného kartelu OPEC o ďalšom znížení ťažobných kvót. Ten by totiž rád videl cenu ropy v pásme od 22 do 28 dolárov za barel. V súčasnosti sa jej cena pohybuje pod úrovňou 19 dolárov za barel,“ tvrdí analytik ČSOB Marek Gábriš.

Vývoj inflácie už ekonómovia nepovažujú za problém: „Ak medziročnú infláciu rozdelíme na dva polroky, dostaneme veľmi zaujímavý obraz. Spotrebiteľské ceny od októbra 2000 do apríla tohto roka vzrástli približne o 6,2 percenta, kým za posledný polrok stúpla inflácia len asi o 0,8 percenta. Aj toto dokumentuje, že inflácia nie je v posledných mesiacoch žiadnym problémom,“ dodala Katarína Kohútiková, analytička Slovenskej ratingovej agentúry. Výraznejšiemu rastu cenovej úrovne podľa nej bránia najmä ceny potravín, „ktoré si po nečakane vysokých nárastoch v druhom štvťroku momentálne vybrali ‘oddychový čas‘“.

Väčšina ekonómov považuje pokles inflácie za výzvu pre centrálnu banku, ktorá by na takýto vývoj mala zareagovať uvoľnením menovej politiky a ďalším znížením kľúčových úrokových sadzieb. „Priestor na mierne zníženie sadzieb v tomto roku vidíme aj napriek obavám z prehĺbenia deficitu obchodnej bilancie. Zníženie úrokových sadzieb, ktoré sa v reálnej ekonomike premietne až s niekoľkomesačným oneskorením, by nespôsobilo výraznejšie zvýšenie deficitu,“ zdôraznil Pavol Ondriska zo spoločnosti Slávia Capital.

Váhanie centrálnej banky môže podľa neho niesť aj riziko pre ekonomiku. „Ponechanie úrokových sadzieb na súčasnej úrovni vytvára určité riziko, že existujúci úrokový diferenciál (rozdiel medzi úročením dvoch rôznych mien – pozn. red.) by mohol prilákať špekulatívny kapitál, ktorého prípadné stiahnutie v období parlamentných volieb môže negatívne ovplyvniť vývoj koruny,“ dodal Ondriska.

MICHAL NALEVANKO