BRATISLAVA – O tom, či bude na Slovensku naďalej hroziť väzenie za hanobenie prezidenta, poslanci včera nerozhodli. Ak by parlament odsúhlasil zmenu zákona, trestné oznámenie prezidentskej kancelárie na komentátora Aleša Krátkeho by stratilo zmysel.
Naopak, trest by u nás v budúcnosti mohol hroziť za verejné popieranie či spochybňovanie holokaustu, známe ako osvienčimská lož. Zákon by zmenil pohľad na slobodu slova v dvoch základných otázkach, hlasovanie však pre malú účasť poslancov odložili. Rozhodnúť sa má dnes.
Komunistický paragraf, ktorý umožňoval trestať ľudí za to, že verejne prejavili svoj nelichotivý názor na hlavu štátu, navrhol z Trestného zákona odstrániť poslanec SDK Tomáš Galbavý. K predloženiu novely ho primalo práve trestné oznámenie na Krátkeho za kritický komentár Schusterovho prejavu o stave spoločnosti. Krátkemu teoreticky hrozí väzenie až na dva roky, v praxi však jeho odsúdenie nie je pravdepodobné. V prospech tvrdej novinárskej kritiky politikov hovorí mnoho rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva.
Sám Rudolf Schuster sa k oznámeniu, ktoré podali jeho ľudia, neprihlásil. Jeho poradca Ján Bílek tvrdil, že sa oň Schuster nestaral. Prezident sa nepokúsil novinára žalovať a uspieť v bežnom občianskoprávnom spore o ochranu osobnosti, ani nežiadal ospravedlnenie.
Doplniť novelu o zavedenie trestnosti za šírenie osvienčimskej lži žiadal nezávislý poslanec P. Osuský. Základnou myšlienkou spochybňovania je, že nacisti nemohli usmrtiť milióny obetí v koncentračných táboroch, lebo to vraj technicky nebolo možné. Za podobné prejavy má hroziť trest od šiestich mesiacov do troch rokov. Takéto zákony majú i vo Francúzsku, v Nemecku, Rakúsku či vo Švajčiarsku.
Vláda s návrhom nesúhlasila, pochybovala o súlade novely s ústavou, práve pre slobodu prejavu. Minister Čarnogurský hovoril tiež o tom, že na odsúdenie spochybňovačov niekde stačia aj iné protifašistické paragrafy, ktoré náš zákon tiež má. Navyše, osvienčimskej lži sa podľa neho u nás nikdy nedopustil človek, ktorý by mal v spoločnosti vážnejšiu autoritu.
Okresný prokurátor Michal Barila včera potvrdil, že v prípade, ak paragraf o hanobení prezidenta vypadne z Trestného zákona, trestné stíhanie proti Krátkemu sa zastaví. „Bolo začaté trestné stíhanie, ale len vo veci. V dôsledku novely by sa skutočne zastavilo. Nebolo vznesené obvinenie, o to by to bolo jednoduchšie.“
Na otázku, ako vyšetrovatelia pokročili, Barila odpovedal: „Mali by vypočuť pána Schustera, pána novinára, neviem, ktoré iné osoby by ešte prichádzali do úvahy. Po vyhodnotení týchto dôkazov by sa rozhodlo, či bude vznesené obvinenie voči Krátkemu, alebo nie.“ Novela však situáciu môže zmeniť.
V komentári Chaos v hlave štátu Krátký napísal, že prezidentov prejav o stave spoločnosti v parlamente „vykazoval známky duševnej nespôsobilosti stáť na čele štátu“. Podľa Krátkeho bol „správou o stave duše nafúkaného egomaniaka, ktorý videl reálny život naposledy v ranej mladosti a ktorý sa za búrky usmieva v presvedčení, že ho fotografujú“. „Jemu asi naozaj bude stačiť, aby ho všetci uctievali, hoci popritom si môžu o ňom myslieť, že je len šašo s ústavnými kompetenciami,“ napísal Krátký.
Ku Galbavého novele chcelo KDH pridať i rozšírenie ustanovenia o šírení poplašnej správy, ako reakciu na zásielky falošného antraxu. (fw)
