BRATISLAVA – Obranná stratégia štátu, ktorú v stredu schválila vláda, vychádza zo samostatnej obrany, ale smeruje ku kolektívnemu modelu. Dokument zverejnilo ministerstvo obrany na svojej internetovej stránke.
Píše sa v ňom, že pravdepodobnosť vojenských rizík pre našu obranu klesá, nevojenské sú, naopak, čoraz väčšie. Dnes hrozí nebezpečenstvo aj od polovojenských skupín, žoldnierov a teroristických kománd.
Stratégia sa bude meniť minimálne každé dva roky, podľa toho, čo sa podarí dosiahnuť a ako sa bude meniť bezpečnostné prostredie.
Už v stratégii sa hovorí, že SR nepovažuje žiadny štát za nepriateľa, necíti sa bezprostredne vojensky ohrozená, nezačne ozbrojený konflikt ako prvá. Rozhodujúce pri obrane sú ozbrojené sily, svoju úlohu však má hrať aj diplomacia, medzinárodná spolupráca, hospodárska mobilizácia, civilná obrana, záchranné zbory a celková pripravenosť občanov na obranu.
V prechodnom období sú v stratégii i veci, ktoré by sa mali vyriešiť čo najrýchlejšie. Dokument hovorí, aké zákony bude republika potrebovať. Píše sa v ňom, aké právomoci ktorý štátny orgán musí zo zákona mať. Nie je to vždy samozrejmosť, donedávna mohla napríklad podľa ústavy Národná rada vypovedať vojnu, ale nie uzatvoriť mier. Vojenská služba zase nebola povinná.
Obranná, tak ako aj bezpečnostná, stratégia štátu má 15 strán. Je rozdelená do šiestich kapitol: strategické východiská, výzvy, riziká a ohrozenia obrany, obranná politika, stratégia obrany, základné prvky stratégie obrany a zdokonaľovanie obrany. (fw)
