Viedeň/Bratislava 7. novembra (TASR) - Hospodárske rozdiely vnútri Slovenska, predovšetkým medzi západne situovanou Bratislavou a východom krajiny, sú mimoriadne. V hlavnom meste je už produktivita a kúpna sila nad priemerom Európskej únie a dokonca aj vyššia ako v susedných dolnorakúskych a burgendlandských prihraničných obciach. Na východnom Slovensku sú pritom na začiatku tretieho tisícročia niektoré školy bez splachovacích záchodov, píše v dnešnom vydaní Die Presse.
Kým nezamestnanosť v oboch východných krajoch je priemerne 25 %, v jednotlivých okresoch dosahuje takmer 40 %, v Bratislave jestvuje prakticky plná zamestnanosť. Závod Volkswagenu v severnej časti mesta musí zvážať pracovníkov z okolia kyvadlovými autobusmi. Priemerná mzda v bratislavskom regióne je takmer 15 000 korún, v najchudobnejšom Prešovskom kraji je okolo 9 000.
Viac ako 40 % celkovej priemyselnej výroby krajiny sa sústredilo v metropole, hoci jej podiel na počte obyvateľov nie je ani 12 %. Ešte väčšie rozdiely sú v priamych zahraničných investíciách: 60 % ich pripadá na Bratislavu a okolie, 40 % na zvyšok štátu.
Pritom ani východ zďaleka nemá také zlé predpoklady na zahraničné investície: Staré priemyselné výroby zväčša skrachovali, lebo ich produkty prestal od konca komunizmu odoberať veľký východný hospodársky priestor. V infraštruktúre sa veľa nezmenilo, čo by bolo potrebné pre nový štart. Veľké priemyselné zariadenia s vybudovanými zdrojmi energie a napojením na regionálnu dopravnú sieť hlivejú a čakajú na nových užívateľov.
Okrem technickej infraštruktúry čakajú na podnikateľa najmä kvalifikované pracovné sily. Napriek všetkej finančnej núdzi štátneho školstva Technická univerzita v Košiciach a iné vysoké školy regiónu, vďaka svojmu úzkemu napojeniu na starý priemysel, si zachovávajú svoje praktické zameranie.
Zatiaľ tento potenciál začalo využívať len málo zahraničných firiem. Ale to by sa mohlo zmeniť úspešným príbehom. Iba pred rokom vznikol z privatizácie starých železiarní vynikajúci U.S. Steel, hoci má jeho americká materská spoločnosť mnohé problémy. A U.S. Steel by sa mohol stať dôležitým motorom východoslovenského hospodárskeho rastu. Ale aj Whirlpool, Siemens a japonské koncerny zábavnej techniky (Sony, Matsushita-Panasonic) tu získali dobré skúsenosti.
Koncom októbra prišla na východné Slovensko rakúska hospodárska misia sondovať možnosti pre investície a spoluprácu. Podľa Josefa Altenburgera, rakúskeho obchodného delegáta v Bratislave, sa na nej zúčastnilo vyše 20 menších a stredných firiem zo strojárstva a spracovania kovov, obuvníckeho a potravinárskeho priemyslu, ako aj dopravy.
Za pozitívne označila koncentrácia voľne použiteľných pracovných síl. Ak Slovensko v dohľadnom čase vstúpi do Európskej únie, potom bude východné Slovensko výnimočným predmostím pre jej ďalšie rozširovanie na "nový východ". Hneď za jeho hranicami sa začína trh Ukrajiny s 50 miliónmi obyvateľov. A na rozdiel od bratislavského kraja, tradične orientovaného na západ, je znalosť ruštiny pre kvalifikovaných pracovníkov na východnom Slovensku samozrejmosťou. A východné trhy týmto manažérom ešte veria.
Veľkou prekážkou pre investovanie na východnom Slovensku je ešte stále nedostatočné dopravné spojenie s prekvitajúcim západným regiónom. Ďalším faktorom neistoty, ktorý prispieva k tomu, že nielen východ ale celé Slovensko v zahraničných investíciách výrazne zaostáva za Českom a Maďarskom, je štátna správa. Nezriedka sa stáva, že problémy v spolupráci medzi ministerstvom hospodárstva a ministerstvom financií vedú k úplnému krachu podporných programov.
Komická posadnutosť slovenskej byrokracie certifikáciou môže priviesť zahraničného investora do zúfalstva. Keďže nestačia bežné medzinárodné certifikáty, vyžadujú sa slovenské certifikáty nielen pre domáce produkty určené na európsky trh, ale aj na importované stroje. Výroba sezónnych módnych tovarov a odevov je tým prakticky nemožná, lebo sezóna sa skončí skôr než samotné certifikačné procedúry.
* jns zll
