Odkedy vrcholí najvyššia európska klubová súťaž basketbalistiek systémom záverečného turnaja Final Four (sezóna 1990/91), ani jedno družstvo ju nevyhralo viac než dva razy. Double dosiahla Valencia (1992, 1993), Como (1994, 1995), Bourges (1997, 1998), SCP Ružomberok (1999, 2000). Raz vyhrala Cesena (1991) a Wuppertal (1996).
Ružomberský sen stať sa prvým „trojšampiónom“ kontinentu sa rozplynul z večera na ráno. Z SCP odišli do zahraničia slovenské reprezentantky Kováčová, Žirková, Godályová, Hiráková, Frniaková, Janoštinová, Ruska s moldavským pasom Sviščovová i Ukrajinka Marenčíková. Andrea Kuklová sa chystala na materské povinnosti. Hráčkam vypršali zmluvy, klub mal finančné starosti, svojim športovým zamestnankyniam dlhoval. Ponuky lákali.
Hráčsky pohyb v Európe nie je ničím nezvyčajným. Slávna Valencia i jej pokračovateľ Getafe Madrid zanikli, finančné problémy má Wuppertal v bohatom Nemecku. Ružomberok sa na poslednú chvíľu pred štartom nového ročníka Európskej ligy (EL) pozviechal. Musel však siahnuť po zahraničných posilách, zostava sa ustálila ani nie dva týždne pred začiatkom súťaže. Natália Hejková, spoznávajúc nové tváre, netušila kedy budú SCP opäť schopné konkurovať vyspelej Európe. Stalo sa tak hneď, hoci trénerka v predpovediach celkom prirodzene oscilovala od túžby zachrániť sa v EL po prebojovanie sa do štrvťfinále play off a veľmi potichu dokonca do Final Four.
Ružomberok napokon zastavil v osemfinále ostrieľaný Bourges. Žiadna tragédia, NATÁLIA HEJKOVÁ vyslovila na úvod rozhovoru vzácnu vetu: „Vidím v tom dokonca istú spravodlivosť. Úspech si v živote vyžaduje mnoho dlhodobej práce a moje súčasné zverenky, až na Bielikovú, toho ešte veľa neodrobili.“
Po prehre vo Francúzsku ste povedali, že hneď začnete s tréningom na novú sezónu EL. Znamená to, že káder zostane pokope?
„Nikto neodíde, naopak, vynasnažíme sa družstvo doplniť predovšetkým na pivotskom poste. Približne dva týždne budú mať dievčatá relatívny oddych. Potrebujú ho. Potom ale začneme s plným kondičným tréningom, nacvičovaním individuálnej techniky, kolektívnej taktiky ako v prípravnom období. Priznávam sa, že pre mňa to bude dlhý čas čakania na opravu v Eurolige, pre hráčky mesiace snahy dostať sa ďalej.“
Počas sezóny ste s nadšením rozprávali, ako sa vám výborne pracuje s novým kolektívom. Neprechádza vás optimizmus?
„V žiadnom prípade. Spočiatku bolo v tíme všetko vzácne. Keďže ide o dievčatá z troch rečových oblastí, zažili sme veľa veselého. Tréningy boli často improvizovanou zábavou, niektoré veľmi dobré výkony i výsledky vnášali optimizmus. Po nejakých troch-štyroch mesiacoch prišla s pribúdajúcimi nárokmi logicky kríza. Dievčatá sa dostali do rozpoloženia, že nevedia nič. Že nevedia rozprávať, hrať, že nepoznajú mesto, halu. Aj v tomto potrebujeme čas.“
Do Ružomberka neprišli zo zahraničia neznáme basketbalistky. Môžete nám priblížiť ich prednosti a slabiny?
„Do jednej majú rezervy v kondícii. Mandičová a Karpovová sú výborné strelkyne, viažu na seba protihráčky, ale sú slabšie v defenzíve. Pri dobrej fyzickej pripravenosti má predovšetkým Karpovová všetky predpoklady hrať dobre aj v obrane. Má na to rozum. Veselová so Šľachovovou sú húževnaté, bojovné a pracovité. Podobné typy. Šečerbegovičová má úžasné fyzické predpoklady, ktoré nedokáže využiť a má rezervy v psychike.“
Ďalšiu polovicu kádra tvoria mladé Slovenky, ktorých vekový priemer nedosahuje ani dvadsať rokov?
„Do jednej majú talent, hrajú však nevyrovnane. Číkošovú považujem napríklad už za stabilnú euroligovú hráčku. Mala aj výborné zápasy, Mareková zahrala dobre v Bourges, mimoriadnou nádejou sa ukazuje Michulková. Dúfam, že do budúcej sezóny sa uzdraví a dostane do plnej formy Lásková. Rozhodne nechceme, aby bol Ružomberok predovšetkým legionárskym tímom.“
Kolektív euroligových víťaziek ste tvorili dobrých päť rokov. Aký časový horizont dávate novej zostave, aby hrala o popredné umiestnenie v Eurolige?
„Presne sa to odhadnúť nedá, ale kratší než predtým. Zahraničné basketbalistky sú hráčky, ktoré už dosť vedia. Prirodzene, nemôžem stavať na rovnakom spôsobe taktiky ako v časoch tímu euroligových víťaziek. Aj som rada. Tieto hráčky dokážu hrať pekný basketbal, hoci je iný. Musíme tvrdo pracovať, opakujem najmä na kondícii, lebo sa to dá využiť a skĺbiť.“
PETER FUKATSCH