ení Turka Fatiha Terima z funkcie trénera A-tímu a miesto neho angažoval Taliana Carla Ancelottiho. Napriek tomu, že nedeľňajšia prehra s turínskym AC bola len druhou v sezóne. „Dlho som sa nevedel rozhodnúť, napokon som zvolil takýto variant.“
Terimov pobyt v milánskom veľkoklube tak trval len štyri mesiace, koniec prišiel v momente, keď tím spadol na piatu priečku tabuľky s päťbodovou stratou na vedúce Chievo. „Terim prijal náš verdikt pokojne, rozišli sme sa v dobrom,“ dodal Galliani.
Turecko si to však nemyslí. Reprezentačný tréner krajiny polmesiaca Senol Günes označil Terima za obeť talianskych intríg. „Nezaslúžil si prísť o robotu,“ poznamenal o v Turecku mimoriadne populárnom trénerovi. Milióny Turkov sledovali v televízii úspechy jeho klubu, ale podľa Günesa je podobné počínanie už minulosťou. „Myslím, že sympatie nášho národa k Milánu klesli po pondelka na nulu.“
Terim viedol Turecko na ME 1996. Po nich prevzal istanbulský Galatasaray. Vybojoval s ním štyri domáce tituly, ku ktorým vlani pridal víťazstvo v Pohári UEFA. Potom odišiel koučovať Fiorentinu. Nerozumel si však s vedením, a tak po dvadsiatich zápasoch odišiel. A vzápätí prišlo s ponukou Miláno. V AC však mal Turek od začiatku ťažkú pozíciu. Stredopoliar Milána Cristian Brocchi: „Len čo sa u nás zjavil, začal sa kolotoč naoko bezvýznamných epizód, ktoré však naznačovali, že nemá stopercentnú dôveru šéfstva klubu. A ani si ju nezískal.“
Päťnásobnému víťazovi Európskeho pohára majstrov a talianskemu šampiónovi spred dvoch rokov sa súčasné výsledky ani hra tímu nezdali ideálne, a tak siahol po istote. Ancelotti bol kľúčovým hráčom Milána a v rokoch 1989 a 1990 bol pri tom, keď klub dvíhal nad hlavu pohár pre najlepší európsky klub. Po konci kariéry trénoval Parmu a po minulotýždňovom „vyhadzove“ Renza Ulivieriho tuho zvažoval ponuku na návrat, keď sa ozvalo Miláno.
„Mám v tejto chvíli zmiešané pocity. Všetko sa udialo veľmi rýchlo,“ povedal novinárom na včerajšej chaotickej tlačovej konferencii Ancelotti. „Bol som s Parmou už takmer dohodnutý, ale napokon som poslúchol hlas srdca. Ak by sa ozval ešte hocikto iný než Miláno, asi by to Parma vyhrala.“ (rh)
