ti sa údajne voľne pohybujú po Balkáne. „Nechcem sa vzdať hladovky, kým sa budú teroristi voľne pohybovať. Robí sa iba veľmi málo pre to, aby ich zatkli a zatvorili ich prístupové cesty do Európy,“ vyhlásil Rugova, čím adresoval nepriamu kritiku medzinárodnému spoločenstvu.
O „binládinovskej“ stope na Balkáne sa začalo po útokoch na USA hovoriť práve v súvislosti s koncentráciou moslimov v Kosove, Albánsku či Bosne. Nie je to však iba vec islamu. Je zrejmé, že v Kosove teroristom vyhovuje nejasný medzinárodný štatút a všeobecný chaos a priepustnosť hraníc. Nie je žiadnym tajomstvom, že cez túto oblasť sa pašuje rôzny tovar vrátane drog a zbraní. V Albánsku zase „pracuje“ všadeprítomná korupcia.
No práve preto možno teroristov spájať nie so „spriaznenými“ moslimskými regiónmi v Kosove a Albánsku, ochotnými vyhlasovať Washingtonu džihád, ale s ich deravou a skorumpovanou správou. V Bosne hrá úlohu aj istá vďačnosť, ktorá tu bola v spojitosti s nedávnou etnickou vojnou.
Pasy pre mudžáhidov
V čase vojny prišla do Bosny ekonomická a vojenská podpora od nie vždy najčistejších islamských darcov. Bosnianskomoslimskí lídri však ešte počas vojny zdôrazňovali, že nešlo o vec náboženstva. Ak prijímali pomoc islamských dobrovoľníkov z Ázie či Afriky, tak preto, že boli z vojenskej stránky v porovnaní so Srbmi či Chorvátmi podstatne slabší a Západ im vojenskú pomoc dlho odmietal.
S pribúdajúcimi rokmi sa však „vojenské“ praktiky mudžáhidov v ničom nelíšili od srbských či chorvátskych bojovníkov. Po mierovej dohode z Daytonu v roku 1995 museli krajinu opustiť. No bosnianska vláda, v ktorej mali väčšinu Moslimovia, im na znak vďaky darovala pasy. Iní sa zase zosobášili s miestnymi ženami. Počet mudžáhidov, ktorí v Bosne zostali, nie je známy. BBC hovorí o 70 až 420 mužoch.
Robertson a bin Ládin sa zhodujú
Podľa talianskeho denníka La Stampa vtedajší prezident Alija Izetbegovič rozdával pasy ako „prejav sympatií“, celkovo sa k bosnianskemu občianstvu takto dopracovalo 11-tisíc ľudí. I preto sa stalo, že Alžírčan Habbí Hadž Mochtar, ktorého hľadá polovica sveta, má od 11. januára 1992 bosniansky pas. V súčasnosti bosnianske ministerstvo vnútra preveruje zoznamy všetkých ľudí, ktorým pasy vydalo. Niektorí z nich by mohli byť na al-Káidu napojení, keďže o prítomnosti tejto organizácie v Bosne sú presvedčení hneď dvaja ľudia: nedávno ju potvrdil generálny tajomník NATO George Robertson, pred dvoma rokmi samotný Usáma bin Ládin.
