Blahorečenie je proces úplne v kompetencii Vatikánu, kde Kongregácia pre kauzy svätých podrobne preskúma všetky dokumenty predložené diecézou. Samotný proces pripomína súdny, v ktorom jedna strana obhajuje cnostný život kandidáta a snaží sa ho preukázať svedeckými výpoveďami a dokumentami. Druhá strana, tzv. „advocatus diaboli“, sa naopak snaží poukázať na negatíva jeho života. Rozhoduje komisia.
Ak sa uvažuje o blahorečení človeka, ktorý žil svätým životom, ale nezomrel ako mučeník, je potrebné dokázať, že na ich príhovor sa udiali zázraky. V prípade Gojdiča a Trčku to potrebné nebolo, svoju vernosť Kristovi potvrdili mučeníctvom.
Noví blahoslavení sa potom považujú za svätých a uctievajú sa v miestnej cirkvi. Neskôr bývajú kanonizovaní, teda vyhlásení za svätých. (mar)
