Rodinka Petrovických vychutnala v jedenásťstupňovom slnkom zaliatom Calgary nádhernú nedeľu. Otec Ronald sa po kanadskom derby s Montrealom (6:2) zobudil ako šťastný strelec dvoch gólov, spolu s manželkou zobral dvaapolročnú dcérku Rianon na štadión a prvýkrát v živote ju postavil na korčule. Dvadsaťštyriročný rodák zo Žiliny RONALD PETROVICKÝ, ktorého Calgary v roku 1996 draftovali v deviatom kole na 228. mieste, sa presvedčivo udomácňuje v základnej zostave Flames.

Radosť mal určite aj váš starší brat Róbert, ktorý v tejto sezóne pôsobí vo švajčiarskom klube Ambri Piotta. Vaše silné súrodenecké puto je známe. Ako reagoval na váš piaty a šiesty gól v NHL?

„S dvojgólovou správou a úžasným pocitom po víťazstve som ho zobudil hneď skoro ráno stredoeurópskeho času. Potešil sa a nakázal mi, aby som ho takýmto spôsobom budil čo najčastejšie.“

Flames sú popri New York Islanders príjemným prekvapením novej sezóny NHL. Čím to?

„Naozaj nemáme superhviezdy, vytvorili sme homogénny tím v štýle jeden za všetkých a naopak. Základom je neustále korčuľovanie po celej ploche a disciplína v defenzíve, ktorú skvele istí český brankár Turek. S Romanom sme sa po jeho príchode zo Saint Louis rýchlo spriatelili. Zájdeme spolu na večeru, vždy si máme čo povedať.“

S kým nastupujete v útočnej formácii?

„S Jamie Wrightom a Clarkom Wilmom. Obaja sú o rok starší, na ľade si rozumieme. Veľmi nám pomáha všeobecná pohoda plynúca z víťazného ťaženia. Tréner Greg Gilbert má prirodzenú autoritu, vyžaduje hráčov to, na čo majú najlepšie predpoklady.“

V úvode sezóny vás stoplo zranené rameno. Už je v poriadku?

„Mal som v ňom natiahnutú šľachu. Občas sa ozve, ale drží a je to stále lepšie.“

S ktorými slovenskými protihráčmi ste sa stretli v kolotoči NHL mimo ľadu?

„V Saint Louis, kde vychytal naše víťazstvo brankár Turek a ja som ešte pre problémy s ramenom nenastúpil, sme boli na večeri s Paľom Demitrom. Keď hrala u nás Minnesota, podobne sme sa v pokoji pozhovárali s Trenčanmi Sekerášom, Gáboríkom a Čechom Kubom.“

Vaša manželka Ashley, s ktorou ste sa stretli počas pôsobenia v Prince George, má kanadský pôvod, čo dosť predurčuje vašu budúcnosť. Ostanete na americkom kontinente?

„Áno. Do zámoria som odišiel v sedemnástich, rýchlo som sa tu adaptoval. Manželka bola na Slovensku trikrát, páčilo sa jej, ale ona by si zrejme ťažšie zvykala. Verím, že ešte mám pred sebou lepšie roky v NHL.“

V drese slovenskej reprezentácie sa na vás dosť lepila smola. Na strieborných MS v Petrohrade ste odohrali iba dva zápasy, potom vás vyradilo nepríjemné zranenie v rozkroku. Pred posledným šampionátom v Nemecku ste si s bratom Róbertom konečne prvýkrát zahrali spolu v jednom mužstve v príprave, no zo záverečnej nominácie ste vypadli. Myslíte na účasť na olympiáde v Salt Lake City?

„Keď tréner Filc usúdi, že moja výkonnosť bude na žiaducej úrovni, veľmi rád. Pre tento cieľ chcem nastrieľať ešte veľa gólov, a zároveň efektívne fungovať v defenzíve. Prirodzene, na olympiáde by som si najradšej zahral spolu s bratom Róbertom.“

VOJTECH JURKOVIČ