Čo si pamätáte zo života ako prvé?
Určite mamičku. Fixujem si v pamäti rodičovský dom, v ktorom sme žili, a keď mi prídu na um najranejšie spomienky, tak je to mama, otec, súrodenci a náš dom.
Cítite sa mladý alebo starý?
Kdesi tak na polovici - uvedomujem si, že už mám bližšie k tomu stárnutiu ako k mladosti.
Koľko máte rokov?
Žijem päťdesiaty piaty rok môjho života.
Kto sa vám viac páči - muži alebo ženy?
Samozrejme, že vždy sa mi viac páčili ženy ako muži a aj teraz je to tak. Na tom niet čo meniť.
Váš rodinný stav?
Som ženatý.
Máte deti?
Mám syna a dcéru, ale musím sa pochváliť, že mám aj rozkošných dvoch vnukov a jednu vnučku. Je mi to ťažko porovnávať, lebo veľmi som ľúbil aj ľúbim naše deti, ale ľúbim aj týchto vnúčikov. Je to však iná ľúbosť ako k vlastným deťom.
Na koľko manželstiev si trúfate?
Viac manželstiev netreba vymýšľať, stačí to jedno. Vidím u niektorých mojich rovesníkov, že keď sa po päťdesiatke rozhodli inak a najmä, keď si zobrali podstatne mladšie manželky, tak sa potom dostávajú do problémov.
Čím ste chceli byť ako dieťa?
Vždy som chcel byť pilotom, v Košiciach som vyrastal nedaľeko od leteckej školy. Ale život sa potom vyvinul inak. Dnes ľutujem, že som sa nestal horárom.
Vaše pôvodné povolanie?
Hneď po skončení fakulty som sa začal venovať trestnému právu. Cez čakateľa na vojenskej prokuratúre, sudcovské funkcie, posty v správe súdnictva a advokáciu, som sa na záver kariéry znovu dostal k prokuratúre.
Čo ste si kúpili z prvého zárobku?
Z prvého zárobku som si určite nekúpil nič pre osobnú potrebu, pre seba samého. Bol som už vtedy ženatý a výplatu som odovzdal manželke do rodinnej kasy. Takto je to po dnešný deň.
Zarábate adekvátne vynaloženej práci?
Nemyslím si, že naši ústavní činitelia zarábajú adekvátne vynaloženej práci. Ak to porovnávame s inými neústavnými činiteľmi, tak skutočne tie platy, ktoré sú priznané, nezodpovedajú minimálne dvanásťhodinovej drine a vypätiu, ani strate súkromia, ani tomu, že sa ústavný činiteľ nemôže venovať rodine a svojim záujmom.
Čo vám nikdy nesmie chýbať?
Najviac mi chýba pokoj a dostatok času na čítanie beletrie či odbornej literatúry. Odkedy som v tejto funkcii, nedostal som sa k prečítaniu dobrej knihy, a pritom je ich tak veľa. Takže predtým by som vám býval odpovedal, že mi nikdy nesmie chýbať čas na čítanie.
Vaše najobľúbenejšie jedlo?
Jedávam rád dobre pripravené jedlo. Aj poctivo urobené halušky sa dajú zjesť, ale skôr inklinujem k mäsu.
Viete variť?
Samozrejme. Som špecialistom na dobrý guláš. Viem uvariť aj hovädziu polievku, huspeninu či držky. Život našej rodiny bol a je dosť "roztrasený" - napríklad, keď moja manželka cez víkend odcestovala do zahraničia na nejakú konferenciu, a detičky boli ešte malé, vedel som sa postarať o riadny nedeľný obed a dokonca sa mi vždy podarilo tak vyklepať rezne, že viseli z tanierov. Naše deti na to dodnes spomínajú. Neprekážalo im, že boli veľmi tenké.
Máte dobrú pamäť?
Áno. Dobrá pamäť je jedným z predpokladov pre toho, kto vykonáva prácu, akou som poverený ja. Možno si pamätám až príliš veľa.
Ktorá ľudská vlastnosť je najdôležitešia?
Byť tolerantný a mať pochopenie pre chyby iného. Ale zároveň mať na zreteli, aby to nebolo zneužívané a jednoducho netolerovať hlúposť a zákernosť.
Vlastníte nejaké zviera?
Mali sme Ajku - bol to srnčí ratlík. Také maličké, trasľavé a strašne morózne zvieratko. Jej nástupkyňa však nebýva s nami.
O čom sa vám najčastejšie sníva?
Snívam málokedy, pretože po celom dni som tak unavený, že tvrdo zaspím. Ani s otvorenými očami nezvyknem snívať, pretože ma život naučil držať sa pri zemi a v realite.
Čítate TV program?
Oboznamujem sa s televíznym programom a vždy si vytypujem, čo si chcem pozrieť. Ako aj v iných rodinách, aj u nás to funguje tak, že sa stále prepína, takže ja si musím vopred vyhradiť právo niečo si pozrieť. Potom mi už do toho nikto nezasahuje.
Autor: Tina Čorná / Foto: Peter Leginský
