Účastníci 10. slovenskej bibliografickej konferencie, ktorí sa na svojom snemovaní zišli 23. - 25. októbra 2001 v Slovenskej národnej knižnici Martine, prijali na záver rokovania túto deklaráciu, ktorú adresujú Ministerstvu kultúry Slovenskej republiky, Slovenskej národnej knižnici a jej Národnému bibliografickému ústavu, vedeniam všetkých typov knižníc, bibliografickým pracoviskám, vedeniu Slovenskej akadémie vied, Slovenskej rektorskej konferencii, ako aj verejnosti v Slovenskej republike.
10. slovenská bibliografická konferencia
1/ si s vďačnou spomienkou pripomenula 60. výročie zrodu Slovenskej bibliografickej spoločnosti v Turčianskom Svätom Martine, ktoré sa uskutočnilo 30. apríla 1941 a zdôraznila historický význam jej konštituovania pre zrod Slovenskej národnej bibliografie a národného bibliografického systému Slovenskej republiky. Vyzdvihla zásadný význam slovenských bibliografických konferencií, ktoré sa konali v pravidelných päťročných cykloch od roku 1956 a významne ovplyvňovali a ovplyvňujú rozvoj slovenskej bibliografie. S pietou si pripomenula bibliografov Univerzitnej knižnice, ktorí zahynuli pri leteckom nešťastí cestou na 1. slovenskú bibliografickú konferenciu do Košíc, bibliografov, ktorí založili tradíciu slovenských bibliografických konferencií. Pozdravila bibliografov - seniorov, ktorí organizovali prvé slovenské bibliografické konferencie, ako aj všetkých ostatných slovenských bibliografov, ktorí sa o slovenskú bibliografiu doma a v zahraničí zaslúžili.
2/ so zadosťučinením konštatovala prijatie Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 o knižniciach. Vyjadrila presvedčenie, že zápas o jeho prijatie bol vedený úprimnou snahou vybudovanie Slovenskej národnej knižnice ako nestraníckej, nepolitickej, na zásadách všeobecného ústavného práva občanov Slovenskej republiky na dostupnosť informácií budovanej vrcholnej národnej kultúrnej ustanovizne, ktorej hlavnou úlohou je systematicky vytvárať, uchovávať a sprístupňovať pamäť národa, ukotvenú v jej zbierkových fondoch, utvárať knižničnú politiku a koordinovať vybudovanie národného knižničného a národného bibliografického systému Slovenskej republiky.
3/ zdôraznila veľký význam prijatého knižničného zákona pre ďalší rozvoj slovenskej bibliografie vo všetkých základných vetvách národného bibliografického systému Slovenskej republiky. Vyjadrila odhodlanie uviesť zákon do života s prihliadnutím na pripravované vykonávacie predpisy, pričom poukázala na dôležitosť na vydanie pripravenej Vyhlášky Ministerstva kultúry Slovenskej republiky o budovaní národného bibliografického systému Slovenskej republiky. Pripojila sa k hlasom v slovenskej knihovníckej komunite, ktoré vyjadrujú odhodlanie podstatne zlepšiť vykonávanie Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 182/2000 o povinných výtlačkoch, a to s tak ohľadom na úplnosť národnej bibliografickej registrácie v rámci slovenskej bibliografie, ako aj s prihliadnutím na nerovnosť postavenia univerzálnych vedeckých knižníc vo vzťahu k ustanoveniam tohto zákona.
4/ s vďakou vzala na vedomie úsilie Ministerstva kultúry SR zabezpečiť a udržať regionálnu knižničnú a bibliografickú činnosť v regionálnych knižniciach po prechode na nové územnosprávne členenie, a to v zmysle ustanovení Zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 183/2000 o knižniciach, ako aj po prijatí súboru zákonov súvisiacich s transformáciou verejnej správy na Slovensku. Vyjadruje presvedčenie, že orgány ústrednej štátnej správy vykonajú všetko potrebné, aby po ustanovení orgánov samosprávy boli zachované všetky podstatné vývojové línie v budovaní národného bibliografického systému Slovenskej republiky.
5/ prerokovala hlavné vedecké a odborné témy konferencie, ktoré na začiatku nového milénia predstavujú hlavné okruhy slovenského bibliografického života a bibliografickej politiky Slovenskej republiky. Vzala na vedomie správu o stave slovenskej bibliografie a sústredila sa najmä na problematiku súborných katalógov Slovenskej republiky, otázky ďalšieho budovania formátového prostredia a štandardizačnej politiky národného knižničného a bibliografického systému Slovenskej republiky, problematiku bibliografickej kooperácie a prepojiteľnosti bibliografických subsystémov, stav rozpracovania národného programu retrokonverzie a konverzie bibliografických databáz a knižničných katalógov, súborov autorít, metodiky bibliografie, modelu národných bibliografických služieb, výskumu dejín knižnej kultúry, medzinárodnej spolupráce slovenskej bibliografie, knižničného vzdelávania, ako aj ďalších čiastkových problémov a otázok slovenského bibliografického života
6/ predstavila stav budovania súborného katalógu monografických dokumentov v Slovenskej národnej knižnici, pričom osobitnú pozornosť venovala teórii a praxi súborných katalógov. Vyjadrila odhodlanie slovenskej bibliografie prispieť k neodkladnému vybudovaniu oboch súborných katalógov Slovenskej republiky. Túto úlohu bude napomáhať realizovať najmä snahami o úplnosť a rozšírenie národnej bibliografickej registrácie a energickou podporou ďalších predpokladaných etáp národného programu retrokonverzie, ktoré by umožnili súborným katalógom SR predstaviť úplný rozsah dostupných knižničných fondov v knižniciach na Slovensku. V naznačenej súvislosti podčiarkla dostupnosti plných textov slovacikálnych dokumentov, a to tak na úrovni generálnej bázy slovacikálnych bibliografických údajov, najmä článkovej Slovenskej národnej súbežnej bibliografie, ako aj súborných katalógov.
7/ zoznámila sa s prezentáciou problému optimalizácie formátového prostredia knižničného a bibliografického systému Slovenskej republiky. Vzala na vedomie informáciu o rokovaní Ústrednej knižničnej rady Slovenskej republiky, ktoré sa uskutočnilo 23. októbra 2001 v Martine a súhlasne sa priklonilo k implementácii formátu MARC 21 do národného knižničného systému. Zoznámila sa s argumentáciou v prospech implementácie, ktorá zdôrazňuje viaceré systémové prednosti formátu MARC 21 v oblasti medzinárodnej kompatibility bibliografického záznamu, ako aj so súborom argumentov, ktoré predstavili pozitíva a predpokladaný ďalší rozvoj formátu UNIMARC. Akceptovala ďalšie kroky pripravovaného rozhodovacieho procesu, ktoré budú odpovedať na otázku, kedy formát MARC 21 uviesť do praxe. Budú založené na prieskume stanovísk slovenských knižníc k nastolenej problematike a stanú sa základom projektu implementácie formátu MARC 21 do národného knižničného a národného bibliografického systému Slovenskej republiky. Konferencia požadovala, aby sa rešpektovalo, že po implementácii MARC 21 bude na Slovensku potrebné udržiavať aj UNIMARC do času, v ktorom sa udržiavanie ukáže ako potrebné. V súvislosti s víziou implementácie MARC 21 vzala na vedomie stav prác na národnej interpretácii AACR2, analyzovala problém vydania slovenského prekladu a národnej interpretácie AACR 2 a uviedla na adresu súčasného stavu implementácie AACR 2 viaceré kritické pripomienky. Odporučila, aby Slovenská národná knižnica v 1. etape vydala preklad pravidiel a v nadväznej 2. etape pripravila a vydala príručku národná interpretácia AACR 2 s principiálnym rešpektovaním autentických odporúčaní originálnych pravidiel. Vyzvala Slovenskú národnú knižnicu a ďalšie významné slovenské knižničné inštitúcie, aby spoločne prispeli k revízii národného programu štandardizácie, a to na základe pasportizácie štandardov so vzťahom ku knihovníctvu a bibliografii.
8/ Osobitnú a dôkladnú pozornosť venovala protokolu Z39.50 ako základnému technologickému nástroju, ktorý umožní mnohostrannú komunikáciu knižničných a bibliografických systémov a databáz budovaných prostredníctvom rozličných softvérov. Podčiarkla veľký význam implementácie protokolu v informačných technológiách národného knižničného a národného bibliografického systému a požaduje, aby sa tejto otázke venovala zásadná pozornosť v ďalšom období elektronizácie knižníc na Slovensku.
9/ ocenila význam elektronickej edície Medzinárodného desatinného triedenia, ktorú pripravila Slovenská národná knižnica, najmä pre oblasť klasifikácie bibliografických databáz a jeho využívanie na úrovni selekčných jazykov. Podčiarkla potrebu jeho pravidelnej inovácie na základe zverejňovaných opráv a doplnkov stredného vydania MDT. Požiadala o vydanie MDT v podobe klasickej knižnej verzie, ktorá je pri práci s týmto klasifikačným systémom nevyhnutne potrebná.
10/ vzala na vedomie koncepciu systému knižničnej a bibliografickej metodiky, pričom akceptovala zásadu jej decentralizovaného budovania, overenú dlhodobo rozvíjaným systémom metodiky bibliografie na Slovensku. Ocenila systematický prístup k bibliografickej metodickej práci, ktorý rozvinul Národný bibliografický ústav Slovenskej národnej knižnice prostredníctvom kontinuálnych metodických platforiem pre všetky typy knižníc a oblasti bibliografie. V tejto súvislosti podčiarkla potrebu ďalšieho rozvoja kontinuálnych seminárov, akými sú Dni Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, Dni regionálnej bibliografie, Dni vedeckých knižníc, Bibliografia v akademických knižniciach, ktoré majú popri metodickej funkcii výrazný vplyv aj na koncepčné a organizačné budovanie národného bibliografického systému. Vyslovila želanie ustanoviť metodikov s celoslovenskou pôsobnosťou pre jednotlivé oblasti bibliografie.
11/ vyjadrila presvedčenie, že desaťročia budovaná a rozvíjaná koordinácia bibliografickej činnosti na Slovensku mala významný vplyv na vybudovanie národného bibliografického systému, a to vo všetkých bibliografickej praxe, bibliografickej vedy a publicistiky, ako aj bibliografického vzdelávania. V tejto súvislosti nastolila požiadavku systém koordinácie ďalej rozvíjať, a to tak na jeho makroštrúktúrnej úrovni, ako aj na najnižších úrovniach koordinácie bibliografickej činnosti. V tejto súvislosti konferencia vyslovila očakávanie, že bibliografické pracoviská vedeckých, akademických a regionálnych knižníc budú do dôsledkov plniť ustanovenia pripravovanej Vyhlášky Ministerstva kultúry SR o národnej bibliografickej registrácii a budovaní národného bibliografického systému, a to nielen tvorbou sietí pracovísk s príbuzným zameraním, ale aj účasťou na koordinovanom a kooperatívnom implementovaní bibliografických štandardov a spracovaní kodifikovaných bibliografických slovníkov typu súborov menných a korporatívnych autorít. Za významné považuje koordinované koncipovanie aktuálnych bibliografických programov a vízií s cieľom prispieť k rozvoju vedeckého a pedagogického života v domácich i medzinárodných reláciách. S osobitným dôrazom pripomenula potrebu komplexne budovať systém bibliografickej vedy a s ohľadom na očakávanú veľkú výmenu generácie knižničných a bibliografických pracovníkov kapacitne rozšíriť aj systém univerzitného vzdelávania knihovníkov a bibliografov.
12/ vysoko ocenila dosiahnuté výsledky v oblasti elektronického sprístupňovania Slovenskej národnej súbežnej bibliografie - vydávanie CD-ROM Slovenská národná bibliografia, resp. sprístupnenie na internete. Vyjadrila nádej, že v ďalšom období sa budú zlacňovať elektronické edície CD-ROM Slovenská národná bibliografia pre kooperujúce inštitúcie, pričom bude sprístupňovanie CD-ROM Slovenská národná bibliografia na servere Slovenskej národnej knižnice všeobecne dostupné a bude zdarma.. Podčiarkla princíp rozvoja bibliografickej kooperácie ako prioritnú zásadu ďalšieho budovania národného bibliografického systému a osobitnej generálnej bázy slovacikálnych bibliografických údajov. Kooperácia je nevyhnutným systémovým základom rozvoja tak v Slovenskej národnej bibliografii, ako aj v rámci jednotlivých bibliografických subsystémov. Má významné dôsledky i na šetrenie síl a prostriedkov. V principiálnych súvislostiach s celosvetovým programom UBCIM a na základe odporúčaní bibliografického kongresu v Copenhagene vyjadrila podporu zámerom ďalej systematicky rozširovať, a to neodkladne, v najbližšom možnom období, systém konkurentnej národnej bibliografickej registrácie prostredníctvom kooperatívneho spracovania noriem, normatívnych dokumentov a patentových spisov, sivej literatúry, vrátane kvalifikačných prác, ako aj nových typov elektronických dokumentov, najmä elektronických publikácií, webovských stránok atď. Podčiarkuje potrebu vyriešiť väzby medzi spracúvaním týchto typov dokumentov a ich generálnou archiváciou v Slovenskej národnej knižnici, ako aj vo všetkých ďalších typoch knižníc. Veľký význam naďalej prikladá bibliografickej kooperácii v oblasti článkovej bibliografie. Usudzuje, že osobitný význam v oblasti bibliografickej kooperácie bude mať spolupráca medzi Slovenskou národnou bibliografiou a programom systému evidencie publikačnej činnosti v rámci bibliografického združenia Pro Scientia, a preto požaduje, aby bola čím skôr prijatá Smernica Ministerstva školstva SR o bibliografickej evidencii publikačnej činnosti.
13/ vysoko ocenila vydané diela Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie. Podčiarkla bezpodmienečný a nezastupiteľný význam plnenia základných úloh Generálneho plánu Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie vo všetkých vedeckých knižniciach Slovenskej republiky, a to všetkých kontextoch, ktoré vyznačujú potrebu lepšej starostlivosti o personálne budovanie, rovnako o kvalitnú štandardizačnú, metodickú, softverovú a technologickú disponovanosť a vybavenosť pracovísk Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie s cieľom komplexnej spolupráce v unifikovanom formátovom a metodickom prostredí. V tejto súvislosti vyjadrila požiadavku na doladenie aplikácií CDC ISIS v oblasti bibliografického spracovania starých tlačí, ako aj na ustanovenie systémových knihovníkov pre úlohy spracovania Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie. V kontexte elektronizácie Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie prijala s veľkou pozornosťou správu o realizácii národného programu retrokonverzie bibliografických databáz a knižničných katalógov a vyjadruje nádej, že po 1. etape, v ktorej sa spracujú bibliografické súbory kníh vydaných na Slovensku v 20. storočí, bude nasledovať spracovanie ďalších typov dokumentov, najmä periodík a rovnako sa bude postupovať aj v retrokonverzii katalógov historických knižničných fondov. Usudzuje, že je nevyhnutné, aby boli pracoviská Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie čím skôr poverené úlohami v oblasti budovania slovníkov retrospektívnych autorít. So zadosťučinením prijala pokrok výskumu dejín knižnej kultúry na Slovensku, ktorý sa navonok prejavil nielen v kontinuálnom medzinárodnom vedeckom seminári, ktorý sa každoročne uskutočňuje v rozličných regiónoch Slovenska, ale aj v zavŕšení takých programov, akým bolo vydanie Príručky nemeckých knižničných fondov zachovaných na území Slovenska v rámci celoeurópskeho programu, ako aj prvej slovenskej multimediálnej edície v rámci celosvetového programu Pamäť sveta. Vyslovila želanie, aby bola ustanovená Redakčná rada Výskumu dejín knižnej kultúry na Slovensku a programov Slovenskej národnej retrospektívnej bibliografie, a to na úrovni koncpčného a oponentského orgánu. Vyjadrila odhodlanie rozšíriť medzinárodnú spoluprácu, a to najmä na celoeurópskej úrovni evidencie starých a vzácnych tlačí s osobitným prihliadnutím na otázky stredoeurópskej bibliografickej spolupráce, najmä výmeny patriotík. V súvislosti s úspechmi poukázala i na vážne problémy komplexnej akvizície a evidencie zahraničných slovacík v Slovenskej národnej bibliografii, s najväčšou naliehavosťou poukázala na absenciu a zvýraznila potrebu celonárodného programu záchrany, pasportizácie a spracovania v zahraničí ohrozených pozostalostí významných osobností a korporácií so slovenskými vzťahmi. V tejto súvislosti podčiarkla potrebu zvýrazniť úsilie o spracovanie bibliografickej galérie významných slovenských osobností od najstarších čias po súčasnosť, ktoré presiahli hranice Slovenska alebo významne prispeli k rozvoju Slovenska a Slovákov.
14/ v oblasti regionálnej bibliografie zdôraznila nevyhnutnosť kontinuálne budovať elektronické databázy súbežnej regionálnej bibliografie prostredníctvom knižníc, ktoré plnili a plnia nadobecné regionálne funkcie, pričom vyjadrila odhodlanie urobiť všetko preto, aby boli odstránené doterajšie problémy softvérov implementovaných v regionálnych knižniciach a všetky regionálne katalogizačné a bibliografické databázy mohli navzájom, ako aj s ostatnými bibliografickými systémami komunikovať. Pritom podčiarkla potrebu systematicky riešiť problematiku budovania databáz menných a korporatívnych regionálnych autorít, ako aj databáz regionálnych osobností s osobitným prihliadnutím na ich funkčné medziregionálnu, celoslovenskú a medzinárodnú pôsobnosť. Zvýraznila potrebu ďalej rozvíjať koncepciu retrospektívnej regionálnej bibliografie s prihliadnutím na vyhľadávanie aktuálnych zdrojov retrokonverzie klasických databáz a vydaní regionálnej bibliografie. V tejto súvislosti vyzdvihla veľký význam úplného bibliografického spracovania umeleckej literatúry a jej tvorcov so vzťahom k regiónu. Navrhla vytvoriť a do praxe uviesť funkčný model archivácie elektronických periodík a ďalších dokumentov so vzťahom k regiónu. V duchu celosvetových trendov osobitne zdôraznila význam spolupráce regionálnych knižníc s regionálnymi múzeami, archívmi a galériami, a to v súvislosti so zhromažďovaním, spracovaním a poskytovaním regionálnych dokumentov a informácií. Navrhla na úrovni regionálnej bibliografie ako celku, ako aj na úrovni jednotlivých regionálnych inštitúcií rozvinúť systém masmediálnej prezentácie regionálnej bibliografie.
15/ konštatovala potrebu vypracovať v spolupráci Slovenskej národnej knižnice s predsedníctvom Slovenskej akadémie vied a Slovenskou rektorskou konferenciou neodkladný stabilizačný program zameraný na posilnenie pozícií pracovísk vednoodborovej bibliografie v slovenských vedeckých a akademických knižniciach. Za veľmi významné považuje budovanie základných bibliografických databáz Slovenskej ekonomickej knižnice EU, Slovenskej lekárskej knižnice, Slovenskej poľnohospodárskej knižnice, Slovenskej lesníckej a drevárskej knižnice, Slovenskej pedagogickej knižnice. Je presvedčená, že ich kvalitné budovanie má principiálne, nateraz všestranne nerozvinuté kooperatívne zázemie v spolupráci so Slovenskou národnou bibliografiou. Stav rozvinutosti národného bibliografického systému Slovenskej republiky je priamo úmerný rozvoju kooperácie Slovenskej národnej bibliografie, a to tak súbežnej, ako aj retrospektívnej s ostatnými vednoodborovými bibliografickými pracoviskami. Jeho rozvinutosť vplýva i na medzinárodnú bibliografickú spoluprácu, najmä na zapojenie národných vednoodborových bibliografických databáz do svetových a osobitne európskych bibliografických systémov a štruktúr. To vyvoláva potrebu kvalitatívne premysleného personálneho a technologického vybavenia vednoodborových pracovísk, ich prezentačnej a reprezentatívnej disponovanosti. V Slovenskej akadémii vied a na vysokých školách si vyžaduje osobitnú pozornosť aj s prihliadnutím na perspektívny význam evidencie publikačnej činnosti týchto ustanovizní, a to v rámci združenia Pro Scientia.
16/ s vďakou prijala na vedomie úsilie Ministerstva kultúry SR dosiahnuť rovnaké mzdové ohodnotenie pracovníkov rezortu kultúry, osobitne pracovníkov knižníc, s úrovňou odmeňovania v školstve, pričom konštatovala zásadnú potrebu intenzívnejšej podpory financovaniu národného knižničného a národného bibliografického systému, a to na všetkých jeho úrovniach, najmä v oblasti elektronizácie, ktorá na mnohých miestach zaostáva nielen z objektívnych, ale aj subjektívnych dôvodov. Konferencia v tejto súvislosti vyzýva najmä vedúcich predstaviteľov knižníc, ktorí prehliadajú nevyhnutnosť technologickej prestavby knižničných inštitúcií na báze elektronizácie, aby venovali neodkladnú pozornosť otázkam primeranej vybavenosti knižničných a bibliografických pracovísk informačnými technológiami, čo má priamu súvislosť nielen s výkonnosťou pracovísk, ale aj s kvalifikovanosťou pracovníkov a ich schopnosťou plniť na úrovni doby úlohy v oblasti bibliografie. Súčasne vyjadruje požiadavku rozšíriť možnosti vysokoškolského štúdia v oblasti knihovníctva informačných vied s tým cieľom, aby sa mohla na primeranej úrovni uskutočniť očakávaná generačná výmena v oblasti knihovníctva a bibliografie.
17/ ocenila, že v rámci konferencie boli usporiadané tri špecializované sekcie ( bibliografia vo vedeckých a akademických knižniciach, Slovenská národná retrospektívna bibliografia, Slovenská regionálna bibliografia), ktoré v živom a dynamickom rokovaní prerokovali stav bibliografickej činnosti na špecializovaných bibliografických pracoviskách a pripravili rad námetov do záverečnej deklarácie a dva odborné workshopy, ktoré prispeli k objasneniu a vyriešeniu niektorých otázok národného programu bibliografickej štandardizácie, ako aj medzinárodnej spolupráce slovenskej bibliografie pri realizácii programu Bibliografia dejín knižnej kultúry krajín strednej Európy. So zadosťučinením prijala skutočnosť, že na 10. slovenskej bibliografickej konferencii sa zúčastnili hostia z Českej republiky (Doc.Dr. Jaromír Kubíček, CSc., Dr. Jiřina Bínová, Dr. Marie Nádvorníková), Poľskej republiky (Michal Jagiello) a Maďarskej republiky (Ilona Pavercsik), ktorí konferenciu pozdravili a svojimi vystúpeniami prispeli k utvoreniu nových predpokladov zameraných na medzinárodnú spoluprácu slovenskej bibliografie. Vyjadrila poďakovanie organizátorom konferencie, menovite Ministerstvu kultúry SR, Národnému bibliografickému ústavu Slovenskej národnej knižnice a Bibliografickej sekcii Spolku slovenských knihovníkov, ako aj sponzorom, za prípravu a podporu 10. celoslovenského bibliografického snemovania.
Martin, 25. októbra 2001
Účastníci 10. slovenskej bibliografickej konferencie
