MOSTAR - Nacionalistickí bosnianski Chorváti v sobotu spochybnili spoločný štát - a tým aj mier na Balkáne. Takmer 600 delegátov Chorvátskeho národného kongresu sa postavilo proti medzinárodnému spoločenstvu, keď v Mostare jednoznačne požadovali vlastnú autonómiu v rámci Bosny a Hercegoviny, napísala agentúra Reuters. Podľa ORF nevysloveným cieľom iniciatívy je v budúcnosti zjednotiť chorvátsku časť Bosny a Hercegoviny s materským Chorvátskom.

Chorvátsky národný kongres v októbri založila najväčšia nacionalistická formácia bosnianskych Chorvátov - Chorvátske demokratické spoločenstvo (HDZ) zosnulého chorvátskeho prezidenta Franja Tudjmana. Zhromaždenie sa konalo v divadle vyzdobenom jeho portrétom a chorvátskou vlajkou.

Chorváti dali ultimátum

Od vlastného štátneho útvaru vraj Chorváti v Bosne ustúpia len vtedy, ak medzinárodné spoločenstvo do 15 dní kladne odpovie na ich požiadavky v súvislosti so zmenami volebného zákona. Podľa Reuters Chorváti týmto krokom fakticky vystúpili z federácie s Moslimami. Tá je jednou z jednotiek bosnianskej federácie vytvorenej v roku 1995 na základe dohôd z Daytonu, ktoré ukončili etnickú vojnu v Bosne. Druhou jednotkou je Republika srbská.

Ante Jelavič, šéf hlavného nacionalistického Chorvátskeho demokratického spoločenstva (HDZ), v sobotu tvrdil, že rozhodnutie je len dočasné. Dal medzinárodnému spoločenstvu 15-dňové ultimátum, aby zrušilo podľa jeho názoru kontroverzné zmeny vo volebnom zákone. „Keď naše požiadavky vypočujú, od autonómie ustúpime.“ Jelavič tvrdí, že Chorváti vraj naďalej súhlasia s Daytonskou dohodou, ale požadujú medzinárodné rozhovory o budúcej organizácii Bosny ako federácie zloženej najmenej z troch jednotiek namiesto dnešných dvoch.

Tŕňom v oku je volebný zákon

Medzinárodné spoločenstvo, ktoré podľa dohody z Daytonu v Bosne dohliada na mierový proces, upravilo vlani volebný zákon v tom zmysle, že chorvátskych a moslimských poslancov môžu voliť ako Chorváti, tak aj Moslimovia. Výsledkom bolo, že vo voľbách nacionalisti stratili pôdu.

Západ a medzinárodné spoločenstvo, ktoré sa snažia vypudiť nacionalistov od moci a stimulovať multietnickú toleranciu, dali najavo, že sa postavia proti akémukoľvek úsiliu o autonómiu, ktoré veľmi silno pripomína kroky separatistických bosnianskych Chorvátov. Tí počas vojny v rokoch 1992-1995 jednostranne vyhlásili svoj štát, tzv. Herceg-Bosnu.

Petritsch striktne proti

Predstaviteľ medzinárodného spoločenstva v Bosne a Hercegovine Wolfgang Petritsch označil pre rakúsky denník Kurier najnovší vývoj za „čisto straníckopolitický akt HDZ“. Radikálni Chorváti sa po mocenskej zmene v Chorvátsku cítia ohrození. Od roku 1996 stratilo HDZ podľa Petritscha 50 percent svojich voličov. Teraz sa pokúša vytvoriť „paralegálne štruktúry“ v Bosne a Hercegovine. Petritsch je proti akýmkoľvek pokusom spochybňovať inštitúcie mierovej Daytonskej dohody. On osobne má okrem iného právo odvolávať tých bosnianskych politikov, ktorí robia obštrukcie na fungovanie bosnianskych inštitúcií.

Chorvátsky denník Večernij list s odvolaním sa na nemenovaného západného diplomata v Sarajeve napísal, že Západ pripravuje sériu sankcií, a to vrátane zákazu zahraničných investícií na územie bosnianskych Chorvátov, uzatvorenie tamojších filiálok zahraničných firiem i blokovanie bankových účtov firiem, ktoré Chorvátske demokratické spoločenstvo finančne kontroluje.

Chorvátska komunita v Bosne a Hercegovine je najmenšia z troch hlavných etnických skupín - Moslimov, Srbov a Chorvátov.

(čtk, mim)