navyše pre zamestnávateľa, ďalšie percentá odvedie ako daň

a príspevky do fondov. Z čistej mzdy nakupuje tovary a služby

zaťažené spotrebnými daňami a DPH. Štátu však nestačí

zdaňovať dvakrát, ale tovary dlhodobej spotreby

zdaní aj tretí-, štvrtý-, piatykrát… majetkovými daňami

Pred niekoľkými dňami sa na stole ministerky financií ako blesk z jasného neba objavil návrh daňovej reformy. O príprave tohto materiálu zatiaľ ministerstvo veľmi nehovorilo a mnoho otázok zostáva po prečítaní návrhu stále otvorených.

Hoci by sa návrh reformy dal pokladať aj za odpoveď štátneho aparátu na verejnú diskusiu o daniach, pravdepodobnejšie je úsilie získať lacné body v blížiacom sa predvolebnom súboji. Táto, ale aj všetky predošlé vlády (vrátane tých, v ktorých pôsobila pani ministerka), mali totiž už niekoľko rokov šancu pristúpiť k zásadnejším zmenám smerujúcim k zjednodušeniu a sprehľadneniu daňovej sústavy pre občanov.

Načasovanie začiatku dlhodobej zmeny rok pred voľbami nastoľuje otázku o šanci na jej realizáciu. Dokonca možno vysloviť podozrenie o snahe okopírovať už osvedčený postup a na slovenský spôsob sa zviesť na imidži reformného politika.

Z návrhu jednoznačne vyplýva trend presunu zdaňovania príjmov do zdaňovania spotreby. Na dôležitosti tak získajú nepriame dane na úkor daní priamych, čím sa daňový systém pre občanov zneprehľadní. Platbu nepriamych daní si totiž bežný človek neuvedomuje tak ako dane priame, pri ktorých je evidentné, o akú časť svojho príjmu prichádza. Nepriame dane, najmä selektívne spotrebné dane na tovary bez substitútov (napríklad benzín) sú tak z tohto hľadiska najťažšie ustrážiteľné.

Viete povedať, akú časť z ceny benzínu, cigariet či alkoholu tvorí daň? Znalosť Slovákov o ich daňovom a odvodovom zaťažení je minimálna a toto opatrenie jej veľmi nepomôže. Možno by bolo správne aspoň uvažovať o udávaní dvojakých cien tovarov - bez dane a s daňou. Takýto postup, známy napríklad z USA, by okamžite ukázal, aká časť našej spotreby odchádza do verejných rozpočtov, a zároveň by vytvoril psychologickú hrádzu ďalšiemu rastu chamtivosti štátnej správy.

Na presun daňového zaťaženia z príjmového do majetkového na Slovensku neexistujú základné ekonomické podmienky. Majetkové dane v trhovej ekonomike nie sú stabilnými a významnými zložkami verejných financií. Vyznačujú sa vysokou variabilitou vzhľadom na celkový vývoj hospodárstva a ich kontrola a sledovanie sú veľmi náročné. Svojou podstatou pôsobia na podnikateľské aktivity v krajine veľmi demotivačne.

Okrem toho sa majetkové dane dajú považovať aj za najnespravodlivejšie zo všetkých - štát zdaňuje to, čo zdanil už mnohokrát predtým. Schéma tohto postupu je totiž jednoduchá: Každý občan svojou prácou vytvára určité hodnoty. Za ne dostane mzdu, z ktorej 38 percent tvoria náklady navyše pre zamestnávateľa, ďalšie percentá odvedie sám daňový poplatník ako daň a príspevky do fondov. Z čistej mzdy nakupuje tovary a služby zaťažené spotrebnými daňami a DPH. Štátu však nestačí zdaňovať dvakrát (príjmy a tovary), ale tovary dlhodobej spotreby zdaní aj tretí-, štvrtý-, piatykrát… majetkovými daňami.

Oceňovanie majetku na trhovom princípe tiež nie je možné naordinovať zhora, z ministerstva financií. Skôr sa to podobá na výzvu Ideme budovať trhovú ekonomiku. Dúfajme, že výsledkom nebude paušálne precenenie majetkov známe z prvej republiky, ktoré sa uskutočnilo vtedy, keď štát potreboval získať mimoriadne odvody.

Daňový poplatník by sa mal postaviť proti jednoduchej zmene štruktúry zdaňovania. Daňová reforma totiž neznamená, že zníženie príjmových daní bude opäť kompenzované zvýšením či zavedením nových daní. Zvlášť, ak je dnešné daňové a odvodové zaťaženie najvyššie v histórii krajiny.

Cieľom reformy by malo byť znižovať celkové efektívne daňové zaťaženie. Navrhované znižovanie daní z príjmov, hoci chválitebné, je príliš nízke a môže ho negovať preradenie čo najväčšieho množstva tovarov do vyššej sadzby DPH. Novozavedené environmentálne dane by mohli pri dnešnej slovenskej štruktúre výroby a vývozu spôsobiť značné problémy priemyslu. No a znovu sa objavila už raz zamietnutá daň z motorového vozidla, taká obľúbená našou pani ministerkou.

Znižovanie daní musí sprevádzať reforma a znižovanie verejných výdavkov. Hoci o tom zatiaľ nikto oficiálne nehovorí, práve tu je priestor na zníženie daňového zaťaženia, ktorý ministerstvo nevie nájsť. Do volieb by politici mali ísť nie s pokryteckými návrhmi „reforiem-nereforiem“, ale s vysvetlením, prečo na Slovensku nič nefunguje tak, ako má, prečo sú na tom tak zle školy, nemocnice, súdy, armáda…

Za osem rokov existencie nášho štátu sa už každý z nás mohol presvedčiť, že riešenie spoločenských problémov nevedie cestou zvyšovania daňového zaťaženia. Je to síce zvláštne, ale čím vyššie dane platíme, tým je na tom náš verejný sektor horšie.

Dnes teda nie je jasné, aké sú detailné návrhy v postupe reformy, ani nebola sprístupnená komplexná analýza jej dosahov. Pokusy o zmenu pravidiel hry, ktoré je možné vybadať, nie je možné označiť ako zásadné. Vôbec z nich nevyplýva zníženie celkového daňového zaťaženia, zjednodušenie daňovej sústavy alebo radikálne zvýšenie motivačnosti daňového systému. Naopak, v reforme už aj tak dosť antisociálnej daňovej sústavy je za hlavný cieľ považovaný presun na nepriame dane a vágne „zavedenie maximálnej daňovej spravodlivosti“, ktorú však nikto nevie definovať.

MARTIN CHREN