Gojdič bol zatknutý a vo vykonštruovanom procese odsúdený na doživotie. Takmer sedemdesiatročný biskup bol väznený na samotkách, mučený dozorcami a vykonával ponižujúce práce. Trápenie znášal desať rokov – umrel vo väznici v Leopoldove v roku 1960.

Rok predtým v tej istej väznici zomrel aj Metod Trčka. Na Vianoce 1958 si pri práci spieval koledu, za čo si vyslúžil pobyt v zostrenej samoväzbe, kde dostal ťažký zápal pľúc. Rodák z Frýdlantu nad Ostravicí na severnej Morave bol dlhé roky dušou rehole redemptoristov na východnom Slovensku, zakladal tu kláštory, školy, staral sa o trpiacich. Obaja podľa výpovedí svedkov pred smrťou svojim trýzniteľom odpustili.

„Pán biskup Gojdič bol veľmi skromný človek. Keď ešte žil, pýtali sa ho: Urobil vám niekto nejakú krivdu? A on odpovedal: Mne nikdy nikto krivdu neurobil. Iste, všetko, čo pociťoval ako krivdu, nechával na Boží súd, nech sa tam posúdi. On bol skutočne dobrák,“ charakterizoval Gojdiča pre SME jeho dnešný nástupca biskup Ján Hirka pri príležitosti udelenia najvyššieho štátneho vyznamenania – Pribinovho kríža 1. triedy in memoriam.

Slovenský národ uctieva ako svojich národných svätcov viacero osobností – vierozvestov Cyrila a Metoda, ich žiaka Gorazda, pustovníkov Svorada a Benedikta alebo troch košických mučeníkov. Títo, hoci pôsobili na území dnešného Slovenska, pochádzali z iných národov, alebo žili v období, keď moderný slovenský národ ešte neexistoval. Paradoxne tak práve komunistický režim „daroval“ Slovensku prvého skutočne národného svätca.

(mar, sita)