MIKULÁŠ TARČI, generálny riaditeľ Slovenského futbalového zväzu: „Niekedy má klub dlhy a pri predajoch hráčov nechce dať najavo, za koľko ho posúva ďalej a ako sa mu tým podarí splatiť resty. V našich kluboch vládne ekonomická nestabilita, peniaze sa ťažko zháňajú. Kluby vedú dopredu svoje kalkulácie a nie sú momentálne tak dobre zabezpečené, aby mohli zverejňovať podobné údaje.“

ROMAN DUBEŇ, generálny riaditeľ ŠK Slovan Bratislava: „Slovan pred tromi rokmi urobil veľa v oblasti zverejňovania financií hráčov. Na to, aby som ja mohol povedať konkrétne čísla, musím mať súhlas hráčov. Obidve strany s tým musia súhlasiť. Väčšina hráčov má v zmluvách napísané, že si to neželajú. My to rešpektujeme. Súhlasím s názorom, že pri tejto neinformovanosti si fanúšikovia i verejnosť môžu domýšľať, koľko naši hráči zarábajú a čo za to odvádzajú.“

JÁN NOVÁK, futbalový publicista: „V kluboch vládne chaos. V niektorých ani nevedia, kedy budú výplaty. Peňazí je nedostatok, zháňajú sa na poslednú chvíľu a niekedy meškajú aj dva-tri mesiace. U nás nie je zvykom hovoriť o peniazoch vo futbale. A aj keby sa tak stalo, bol by to súhrn nepresných čísel. Ideálne by bolo, keď by kluby predkladali zväzu zabezpečený rozpočet na sezónu. Zmeniť by sa mohlo niečo vtedy, keby zväz nariadil klubom, aby povinne informovali o výškach prestupov, príjmoch a prémiách hráčov.“

ANTON DRAGÚŇ, bývalý asistent trénera reprezentácie, dnes kouč Trenčína: „Nesúhlasím so žiadnym utajovaním. Ja som za to, aby boli tieto údaje každému známe. Viac peňazí by sa malo dávať do tréningového procesu. Nedávno som čítal, že hráč Bayernu Mníchov Effenberg by mal ročne zarábať 10 miliónov mariek, čo je viac ako ročný rozpočet najbohatšieho slovenského klubu! Potom môžem pokojne vyhlásiť, že môj celoživotný príjem sa rovná trojtýždňovému platu trénera v nemeckej Bundeslige.“