Mladá slovenská kapela Para je na scéne s novým albumom 1234. Číselný diagram sa dá jednoducho vysvetliť: „V kapelách nášho typu sa všetko začína nie žmurknutím oka alebo tichým signálom, ale hlasným odpočítavaním bubeníka,“ hovorí basgitarista Matúš Vallo. Jednoduchým názvom albumu sa však končí každá jednoduchosť v spojitosti s kapelou a hudbou, ktorú robí.

Para sa páči alebo nie

V crossoverovom štýle s rapovanými pasážami a prvkami hip-hopu nachádzajú niektorí hudobní odborníci mnoho už niekedy počutého, nahraného a objaveného. Na druhej strane Para má originálny zvuk, podľa ktorého ju ľahko odlíšite od iných domácich kapiel, a jej špecifickosť dokresľuje obľúbený, často inde hosťujúci spevák Lasky, ktorého Matúš Vallo dotiahol z intelektuálsky sa tváriacej formácie. Lasky hovorí o rozlietanom štýle Pary: „Nechceme sa niekde hľadať. Ak budeme mať chuť hrať dychovku, bude jedna pesnička dychovková - no a čo?“ Matúš: „Ak má niekto problém s tým, že všetky pesničky nie sú podobného štýlu, nás to nezaujíma.“

Jednoduché to Para nemá ani s vydavateľstvami. Debut Veci začnú fungovať vyšiel na malej značke Unique Leader Records, ktorá onedlho fungovať prestala. Novinku už Para nahrávala pod hlavičkou Warner Music, lenže: „Warner Music Slovakia sa sťahuje z trhu,“ hovorí Matúš Vallo.

Rôznorodý album 1234 produkoval opäť Oskar Rózsa, ktorý je podľa toho, ako si na krste podupával do rytmu Pary, s výsledkom spokojný. Matúš: „Oskar do toho išiel plnou silou, a tak nám povedal, ak bolo niečo mimo, alebo pomohol urobiť aranžmány. Matúš a Lasky sa starajú o nevšedné, dosť uletené texty, ale väčšinou je to Lasky, ktorý hodí perlu a tá je nosnou časťou pesničky. „Mám rád dobre znejúce slová,“ vysvetľuje Lasky.

Hudba nie je na kilá

Počet členov Pary rastie a klesá podľa nálady, momentálne hrajú ako kedysi, piati. Na letných festivaloch sa predstavili raz vo veľkej pódiovej zostave, niekam zasa došli len piati. Matúš: „Živé hranie je vrcholom hudby. Snažíme sa o prirodzenú zábavu. Niektoré pesničky berieme aj vážne, takže nemusíme rovno predvádzať šou Ivana Mládka s pančuchou na hlave.“

Ľudia v kapele nežijú zo vzduchu ani z pary a sami svoje postavenie na hudobnej scéne hodnotia nevšedne: ako gynekológ na rybách. „Gynekológ skončí v piatok s prácou, ide na víkend na ryby, nič nerieši, len sedí a chytá,“ hovorí Matúš. „Tak aj my všetci niečo v živote robíme a občas si zahráme. Prvým predpokladom, ako byť v rámci hudby slobodný, je neživiť sa ňou.“

Výsledný zvuk Pary je napriek všetkému iný, na aký sme u nás zvyknutí. „Robíme to úplne rovnako ako všetky kapely, len nám to inak vyjde. Každý má iné predpoklady a danosti, ja napríklad ráčkujem,“ hovorí Lasky. Matúš: „Možno máme iný zvuk, používame sample, rapujeme, ale o ostatných mladých slovenských kapelách si myslím, že takisto robia hudbu strašne úprimne.“ Žiadna kalkulácia s vkusom poslucháčov či rádií? „Samozrejme, nevyrátavame hudbu na kilá (akordy - pozn. red.), ale myslím si, že je normálne, ak chcem, aby sa naša hudba páčila ľuďom a hlavne nám,“ hovorí basgitarista.