Z expozície Ľudovíta Hološku v Nitrianskej galérii, vpravo obraz Biely akt. FOTO - FERO HORVAT
j galérii Všedný deň obrazu.
Autor žije v Jablonici a zároveň pôsobí ako profesor na bratislavskej VŠVU a na Fakulte výtvarných umení Akadémie umení v Banskej Bystrici. Jeho diela sú vlastne denníkom každodenného života výtvarníka. Štetcom i ceruzou ho píše osobitou skratkou, akousi filmovou rečou. Hološkovi nejde o optické zachytenie videnej skutočnosti, ale o esenciu z vnútorne prežitého, precíteného. Jeho diela sú lyrické i dynamicky expresívne, lebo vyjadrujú všetky póly ľudského života. Nájdeme v nich tichý šum i krik mora, slniace sa "duchny" na jablonických dvoroch, ženské i mužské figúry, moravianske i jablonické strechy domov, portréty či prírodné a hudobné motívy.
Hološka na svoju súčasnú nitriansku výstavu pripravil diela zo širokého diapazónu tvorivých vývinových dní, napríklad z času experimentovania s farbou alebo neskoršieho posunu k čiare, bodu, línii. Obraz Biely akt z roku 1997 autor postavil na ostrej lineárnej kresbe a niekoľkých farebných škvrnách. Prostredníctvom skratky akoby jedným ťahom štetca dokázal vyjadriť celú tvarovú, farebnú a priestorovú situáciu pri stvárnení ležiacej čítajúcej ženskej figúry. Farby záhrady (1973) zasa vznikli pod dojmom návštevy u spisovateľa Vincenta Šikulu v Modre. Autorovi tu išlo o zachytenie nie optickej, ale zmyslovej reflexie.
Baskrídlovkár Miro I (1973), fauvistická kompozícia s expresívnou poetikou, vznikol v čase, keď sa Hološka po čase experimentov s farbou vrátil k figúre. Autora inšpiroval mladý muzikant ako so svojou baskrídlovkou rezko taktuje detskú dychovú kapelu v Jablonici.
Olejomaľba Moravianske okno IV (2000) má elipsoidný tvar, taký ako okno ateliéru v tamojšom kaštieli. Hološka do nej vpísal skratkovitý tvar striech moravianskych domov spôsobom priam geometrickej abstrakcie, kým Pieta (1993) vznikla na základe intímneho prežitku z Benátok, kde navštívil výstavu gréckych ikon a iluminácií z 15. a 16. storočia. Hološka si ju zaznamenal v mysli ako pamäťový obraz. Keďže verí v silu pamäti, ktorá po čase eliminuje všetko zbytočné, obraz Pieta namaľoval len v čierno-bielej škále.
Hološkove diela sú záznamy zo všedných dní, ktoré však majú pre citlivého človeka často sviatočný charakter. Maliarove obrazy nepôsobia pompézne, ale komorne a ticho tak ako skutočné, nepredstierané ľudské city.
Autor: FERO HORVAT(Autor je výtvarným publicistom a fotografom)
