FOTO - ARCHÍV SME
Ale suma z predaja trojizbového bytu v Košiciach na kúpu jednoizbového bytu v Bratislave nestačí. Teda, ak nechcete bývať niekde na konci Petržalky. Musel som si teda zobrať hypotéku.
Paralelne s vybavovaním hypotéky som začal hľadať byt. Keďže hypotéka, ktorú som si vybavil, bola na nešpecifikovanú nehnuteľnosť, nemusel som mať v čase jej vybavovania vybraný byt.
Byty som hľadal najmä podľa inzerátov v realitných časopisoch a na internete. Prezrel som približne sedem bytov, kým som našiel ten správny v širšom centre mesta.
Menší problém som zažil s realitnou kanceláriou, ktorá uvádzala väčší rozmer bytu, aký v skutočnosti mal. Pri obhliadke som si to neuvedomil, súhlasil som s kúpou, dal zálohu a až pri prvom čítaní návrhu zmluvy som si všimol, že byt má o desať štvorcových metrov menej. Realitka mi nechcela vrátiť zálohu. Urobila tak až potom, ako sa jej ozval môj známy, ktorý je právnikom. Každý ďalší postup som už potom konzultoval s právnikom.
Vybavenie hypotéky ma stálo veľa nervov. Napriek všetkým reklamám o rýchlom vybavení hypoték celý proces trval tri mesiace. Odsúhlasenie hypotéky trvalo krátko, horšie to bolo s prípravou zmluvy. Dlhšie som čakal už len na katastri na jednoduchý návrh na vklad nového vlastníka, bez ktorého nie je možné uzavrieť hypotéku.
Pracovníčka v realitnej kancelárii, ktorá mala našu transakciu na starosti, bola nová a veľmi neskúsená. Niekedy vôbec nevedela poradiť. A to išlo o renomovanú realitnú kanceláriu, ktorá si od predávajúcich zobrala stotisíc korún za sprostredkovanie predaja.
Za jednoizbový byt s rozlohou 45 štvorcových metrov v centre Bratislavy som zaplatil 1 550 000. Od rodičov som dostal 750-tisíc a 800-tisíc som získal cez hypotekárny úver.
Autor: TOMÁŠ MALOVEC
