Stodvadsať metrov dlhé a 750 ton ťažké zariadenie sa vlní na mori ako plaz: energetický konvertor sa totiž skladá zo štyroch kovových rúr, navzájom prepojených kĺbovými závesmi.
Pelamis využíva energiu morských vĺn. Vnútri valcov s priemerom tri a pol metra sú umiestnené hydraulické pumpy, ktoré vplyvom pohybu rúr na rozvlnenom mori vháňajú olej pod vysokým tlakom do motorov poháňajúcich generátory. Tie produkujú elektrickú energiu.
Na zdanlivo jednoduchý princíp výroby elektriny s využitím energie vĺn prišiel škótsky inžinier Richard Yemm. Svoj nápad sa rozhodol zrealizovať s pomocou zahraničných i domácich investorov.
Skúšky na otvorenom mori sú sľubné. Po ich ukončení by sa mal už toto leto uskutočniť prvý pilotný projekt získavania energie z morských vĺn v blízkosti Orknejských ostrovov.
Popri Yemmovom projekte existuje, samozrejme, aj niekoľko ďalších elektrární využívajúcich morskú energiu. Na západnom pobreží Veľkej Británie napríklad postavili na hlavu veternú elektráreň. Prototyp rotora pripevnili na morské dno, kde využíva podmorské prúdenia. Volá sa Seaflow a má výkon 300 kilowattov. Pred pobrežím severného Írska by mali na budúci rok spustiť do prevádzky ešte výkonnejší typ tohto zariadenia nemecko-britskej produkcie. V ústí rieky Rance na bretónskom pobreží Francúzska je už od roku 1967 pripojená k sieti prílivová elektráreň, ktorá vyprodukuje ročne 600 miliónov kilowatthodín.
Energetický konvertor Pelamis má výkon 750 kilowattov. Ako však podotýka agentúra DPA, náklady na produkciu jednej jeho kilowatthodiny sú zatiaľ pomerne vysoké - asi 10 centov. V priebehu 10 rokov by mali klesnúť na cenu výroby energie pomocou plynu či uhlia - teda okolo štyroch centov.
Celá "vlnová farma" konvertorov na ploche jedného štvorcového kilometra by pritom mohla zásobovať elektrinou asi 20 000 domácností. Ešte väčší zisk by však britskej elektrickej sieti priniesli podmorské rotory. Experti predpokladajú, že morské vrtule môžu pokryť 20 až 30 percent energetickej spotreby Spojeného kráľovstva.
JAROSLAV ROZSÍVAL
