Ruský minister obrany Sergej Ivanov (uprostred v pozadí) sa zhovára s generálmi počas odvodu brancov. Ruská armáda drží rekord v počte samovrážd vojakov počas prvých šiestich mesiacov od narukovania.
FOTO - TASR/AP
Podplukovník milície Vladimir Alexejenko sa zastrelil tento rok 18. januára. Patrí medzi 78 príslušníkov ruských ozbrojených síl, ktorí od začiatku roka spáchali samovraždu.
Prípad štyridsaťpäťročného Alexejenka je o to absurdnejší, že jeho úlohou bolo podobných nešťastníkov zachraňovať. Bol totiž vojenským psychiatrom a kolegovia o ňom hovoria: "Dokázal prehovoriť vojaka s hlavňou v ústach, aby nestisol spúšť." Sám ju stlačil potom, čo odišiel pomáhať vystresovaným kolegom do Čečenska.
Nešťastná láska?
Alexejenkov prípad vyvolal veľkú pozornosť. Keď úradníci na ruskom ministerstve obrany predložili vedeniu najnovšie štatistiky, zavládlo znepokojenie i v najvyšších kruhoch.
"V poslednom čase sme v ruskej armáde zaznamenali problémy zvýšeného počtu samovrážd, a to i medzi dôstojníkmi," vyhlásil minulý týždeň zástupca veliteľa hlavnej správy pre výchovnú prácu pri ministerstve obrany Viktor Buslovskij. Oznámil novinárom, že v rovnakej miere sa na tragických prípadoch podieľa nešťastná láska, problémy v rodine a vzťahy v jednotke. Najviac vojakov si berie život počas prvých šiestich mesiacov služby.
Ak by počet samovrážd stúpal rovnakým tempom ako počas prvého štvrťroka tohto roka, zaznamená ruská armáda tragický rekord. Takýto počet samovrážd sa nevyskytuje nielen v Rusku, ale ani inde vo svete.
V roku 2003 zahynulo podľa oficiálnych údajov v ruských ozbrojených silách 337 vojakov. Tento údaj nezahrnuje ruské straty v Čečensku, takzvané vojnové. Tridsať percent si vzalo život, zvyšok sa stal obeťou rôznych kriminálnych činov či nehôd a mazáctva.
"Som veľmi znepokojený," vyhlásil minister obrany Sergej Ivanov, keď mu povedali o rastúcom počte samovrážd. A neveriacky pokrútil hlavou: "Myslím, že pre takýto tragický jav neexistujú ani sociálne, ani žiadne iné príčiny."
Strach z armády
V Rusku pracujú dve veľké občianske združenia, ktoré sa zaoberajú situáciou mladých mužov v uniforme. Zväz matiek vojakov a Právo matky zverejnili úplne iné čísla než ministerstvo obrany. Podľa nich ruské ozbrojené sily prišli za posledné tri roky o deväťtisíc ľudí, nepočítajúc vojnové straty.
Ministerstvo obrany sa snaží údajne zahmlievať skutočné počty predovšetkým starým známym spôsobom: do štatistík nepočíta vojakov, ktorí zomreli na následky zranenia v nemocnici či doma, a tých, ktorí spáchali samovraždu bezprostredne po odchode z armády či na úteku. Do armádneho súhrnu neboli zaradení ani tí, ktorí spáchali samovraždu na ceste do kasární.
V roku 2003 položil v Novosibirskej oblasti hlavu na koľajnice a nechal si ju prejsť vlakom branec z obce Jevsino. Druhý sa o to isté pokúsil na neďalekej železničnej stanici Begovaja. Prežil. Vyšetrovanie nedokázalo, že by posádka, kam mali byť mladíci odvedení, mala zlú povesť. Štatistiky oba prípady ignorovali.
Občianske združenia upozorňujú aj na to, že o zlom psychickom stave vojakov svedčí i spôsob, akým sú samovraždy páchané. Ako príklad slúži čin Dmitrija Lisovského, ktorý si v Jelanskom vojenskom učilišti rozsekal hlavu požiarnou sekerou potom, čo ho jeho nadriadený nepretržite dva dni bil. Týždeň pred ním sa v rovnakom zariadení zastrelil iný vojak.
Zbehovia
V Nižnonovgorodskom oddelení Výboru matiek vojakov registrujú stále viac prípadov zbehov, ktorí opustili svoju jednotku preto, že volili medzi samovraždou a útekom. Jevgenija V. opakovane bili jeho nadriadení preto, že odmietol na kontrolnom stanovišti v Čečensku vymáhať od miestnych občanov peniaze za prechod. Kapitán Koncedalov ho doviedol do stavu, keď vojak tvrdí: "Buď som mohol zabiť seba, alebo niekoho iného." Nakoniec radšej utiekol.
