Zakrátko sa k bytu začali valiť davy. Bohaté dámy i obyčajní robotníci. Nespájalo ich nič, iba smútok v tvári. Prišli sa rozlúčiť s dámou, s ktorou sa po celý jej život spájali len superlatívy. V dobrom aj v zlom. V tejto chvíli sa však na zlé zabudlo a denník New York Daily vyšiel s titulkom, ktorý pocity davu vystihoval: Budeš nám chýbať, Jackie. Nič sa na tom nezmenilo ani desať rokov po smrti najslávnejšej prvej dámy Ameriky - Jacqueline Kennedyovej-Onassisovej.

Príbeh o Jackie nemá koniec a nič na tom nezmenila ani jej smrť. Fám a mýtov o tom, aká bola, by vystačilo na senzačné životopisy pre zástupy žien. Fascinovala príliš mnoho ľudí, než aby sa o nej dalo písať nezaujato. A ľudia to napokon ani nechcú. Veď koľko rozprávkových príbehov môžu vidieť na vlastné oči?

Ako pani Kennedyová sa stala Jackie americkou sväticou, ktorá sa dôstojne rozlúčila so zavraždeným manželom a prezidentom. A ako pani Onassisovú ju svet zavrhol, pretože svoj národ zradila.

"Prečo ma ľudia spájajú s najrôznejšími menami? Často zabúdajú, že som bola Jacqueline Bouvierová predtým, než som sa stala pani Kennedyovou a pani Onassisovou. Celý život som sa snažila ostať verná sama sebe," hovorila.

Ako najmladšia prvá dáma priniesla do Bieleho domu šarm, neformálnosť, mnoho intelektuálov a umelcov. V 60. rokoch sa podľa nej obliekali nielen fascinované Američanky, ale aj módny svet. A napriek milostným aféram svojho manžela príkladne hrala úlohu manželky z rozprávkového páru John a Jackie. Stala sa matkou dvoch krásnych detí, ktoré sa prvýkrát objavovali na oficiálnych záberoch z Bieleho domu. A v tichosti oplakala smrť tretieho dieťaťa, ktoré sa narodilo mŕtve.

Americký životopisec Donald Spoto o nej píše ako o žene nezávislého ducha so závislosťou od mužov. Aj preto sa päť rokov po smrti svojho manžela vydala za Gréka Onassisa a po jeho smrti sa po jej boku objavil belgický diamantový magnát Maurice Tempelsman, s ktorým sa vraj zosobášila tajne - bez farára a pri sviečkach.

Za láskou k trom mužom sa schovávala jej neskrotná vášeň pre utrácanie. Odmalička bola zvyknutá na prepych. Pochádzala z nesmierne bohatej rodiny, poznala len okázalé plesy, vybranú spoločnosť a najlepšie školy. Utrácala ako manželka amerického senátora a ešte viac ako manželka prezidenta. Ako vdova si však tento prepych dovoliť nemohla. Aj to bol jeden z dôvodov pre kontroverzný zväzok s Onassisom.

Štyri roky po smrti Kennedyho uzatvorila s gréckym miliardárom tajnú predmanželskú zmluvu. Za päťročné manželstvo jej Onassis sľúbil 20 miliónov dolárov a v prípade jeho úmrtia ďalších 20 miliónov. Mesačne dostávala 30-tisíc dolárov. Ale nestačilo to. Hovorí sa, že ak by nebol Onassis zomrel, boli by sa určite rozviedli. Tak veľa vraj utrácala.

Peniaze však neboli jediným dôvodom na svadbu s Onasssisom, človekom s povesťou dobrodruha. V roku 1963 držala Jackie v rukách mŕtve telo svojho manžela a o päť rokov neskôr pochovala jeho brata, ktorého podporovala počas kampane na prezidentský úrad. "Vyzerá to ako lov na rodinu Kennedyovcov," povedala vtedy Jackie. V tom istom roku sa vydala za Onassisa.

Sklamanie Američanov bolo obrovské. Väčšina z nich nemohla pochopiť, že po šarmantnom, mladom a idealistickom prezidentovi si vzala cynického 62-ročného miliardára bez škrupúľ. Grécky novinár Dimitris Limberopoulos vtedy napísal: "Jackie bola pre Američanov sväticou, ikonou. Onassis zvesil ikonu zo steny a hodil ju na posteľ."

Ako dvojnásobná vdova prekvapila novinárov, ktorí sa predháňali v príbehoch o márnivej žene v depresii, ktorá svoje problémy utápa v alkohole. Druhýkrát v živote šla do práce: ako 23-ročná fotila pre Washington Times Herald a ako 46-ročná začala pracovať v newyorskom vydavateľstve ako radová redaktorka. Jej prvý deň v práci vtedy zvečnil fotograf časopisu Life. "Medzi tými knihami a hromadou papierov vyzerala ako dievča, ktoré práve skončilo univerzitu a nesmierne ho baví prvé zamestnanie," spomína Alfred Eisenstaedt.

Na konci ju čakal niekoľkomesačný súboj s rakovinou lymfatických uzlín. V Central Parku bolo vidieť 65-ročnú dámu vo veľkých okuliaroch, ktoré skrývali vpadnuté oči, a v turbane, ktorý zakrýval vypadané vlasy. Také zábery si nikto nebude pamätať.

Na národnom cintoríne v Arlingtone ostane pochovaná ako najslávnejšia prvá dáma Ameriky.