Armin Fidler vyštudoval medicínu a ekonomiku zdravotníctva v Innsbrucku, Hamburgu a na Harvarde. Od roku 1993 pracuje pre Svetovú banku ako špecialista pre verejné zdravotníctvo. Na starosti mal oblasť Karibiku a Latinskej Ameriky, neskôr Európu a Strednú Áziu.
Aká je situácia v zdravotníckych systémoch v Európe? Existujú nejaké spoločné problémy?
Všetky krajiny bojujú s tým, ako financovať zdravotníctvo tak, aby bolo udržateľné. Náklady rastú, stúpajú očakávania spotrebiteľov, fungujú silní hráči - firmy predávajúce lieky a nové drahé medicínske technológie. Ľudia chcú konzumovať veľa zdravotníckych služieb na vysokej úrovni, lekári chcú predpisovať nové lieky a liečiť modernými, drahými postupmi. K tomu sa pridáva starnúca populácia.
Majú krajiny ako Slovensko, Maďarsko, Česko nejaké špecifické problémy?
Základné napätie medzi výdavkami a príjmami je rovnaké, ale okrem toho musia riešiť bremeno minulosti - neefektívne, priveľké zdravotníctvo.
Slovenská vláda naplánovala rozsiahlu reformu zdravotníctva. Čo si o nej myslíte?
O slovenské zdravotníctvo sa osobne zaujímam už 6 rokov, takže si trúfam povedať, že dosť dobre poznám jeho problémy a podrobne poznám aj plánovanú reformu. Môj záver: potrebujete nájsť rovnováhu medzi tým, čo sa dá očakávať od štátu, čo má štát platiť, a medzi očakávaniami občanov.
Čo by mal platiť štát?
Štát by mal pokryť balík starostlivosti, ktorá pokryje katastrofické riziko. Teda, že nikto nebude finančne zruinovaný, keď bude mať nehodu alebo vážne ochorie. Ale na druhej strane občania musia akceptovať svoju osobnú zodpovednosť.
Najdiskutovanejším bodom Zajacovej reformy sú doplatky pacientov. Je spoluúčasť pacientov naozaj nevyhnutná?
Veľa ľudí nechápe, že doplatky väčšinou neslúžia na to, aby sa do zdravotníckeho systému dostalo viac peňazí. Sú na to, aby regulovali nadbytočný dopyt. Ak v systéme nefungujú doplatky, ľudia spotrebúvajú oveľa viac, ako treba - oveľa častejšie chodia k lekárovi, dlhšie ležia v nemocniciach, jedia viac liekov. To je základná ekonomika - ak produkt stojí nula korún, je po ňom obrovský dopyt. Aj symbolický doplatok teda automaticky zníži nadbytočnú spotrebu. Opakujem, že nejde primárne o zvýšenie financií v zdravotníctve, ale o reguláciu spotreby.
Ľudia však majú strach, že nebudú mať peniaze, aby si zaplatili to, čo potrebujú.
Samozrejme, zároveň so zavedením doplatkov treba zabezpečiť sociálnu sieť, aby sa nestalo, že chudobnejší ľudia sa nebudú liečiť. Musia napríklad dostať špeciálnu sociálnu dávku.
Naozaj sa nedá problém finančného napätia v zdravotníctve riešiť nejako inak, len doplatkami obyvateľov?
Samozrejme, že môžete zaviesť vyššie poistné odvody alebo vyššie dane. Ale každé takéto opatrenie vyvolá reakciu. Ak zvýšite dane, utlmíte ekonomiku krajiny. Zvýši sa počet ľudí, ktorí vôbec nebudú platiť sociálne poistenie, ľudia sa budú zamestnávať načierno alebo sa nebudú zamestnávať vôbec. Toto treba vziať do úvahy.
Pripúšťate teda, že okrem doplatkov od občanov by mal štát dávať do zdravotníctva viac z rozpočtu?
Rovnováha má dve stany. Na Slovensku je príliš veľká zdravotnícka infraštruktúra, a balík služieb zo základného poistenia je stále príliš široký. Medicína sa mení, netreba toľko nemocníc ako kedysi. Dnes mnohé zákroky, pre ktoré bolo kedysi treba ležať v nemocnici tri týždne, urobia za jeden deň. Robí sa priveľa zákrokov, ktoré nie sú nevyhnutné alebo na ktoré nie sú relevantné medicínske dôvody. Najskôr teda treba zrevidovať balík služieb - bez toho, aby sa ľuďom vzalo to, čo je naozaj nevyhnuté, medicínsky správne a zdôvodniteľné - a zredukovať infraštruktúru. Potom bude závisieť od výkonnosti ekonomiky, koľko budete schopní pridať do zdravotníctva.
Kontroverzným bodom navrhovanej reformy je zmena právneho postavenia poisťovní a nemocníc. Minister navrhuje, aby boli akciovými spoločnosťami. Sú obavy, že sa potom príliš sústredia na tvorbu zisku a budú zanedbávať zdravotnú starostlivosť.
Nikde v Európe nenájdete dôkaz, že súkromné inštitúcie v zdravotníctve sú horšie ako štátne alebo verejné. Naopak, už stáročia tu existovali vedľa rôznych mestských a štátnych nemocníc napríklad cirkevné. Myšlienka súkromných poskytovateľov nie je nič nové a nebezpečné. Pravdaže, poskytovanie toho základného univerzálneho balíka služieb, definovaného zákonom, musí byť veľmi prísne sledované štátom. Toto je nesmierne dôležité - Svetová banka by nikdy nepodporila projekt, kde hrozí podobná situácia ako v Amerike, kde je všetko súkromné, státisíce ľudí sú bez poistenia a nemôžu si dovoliť zaplatiť zdravotnú starostlivosť. Takýto systém je zlý. Ale pokiaľ viem, niečo také sa u vás nechystá. Zdravotné poisťovne, aj ako akciovky, budú prísne regulované, nebudú smieť odmietať ,horších' poistencov, budú musieť zaplatiť služby v základnom balíku. Trh v zdravotníctve u vás nebude nekontrolovateľný, taký by sme nikdy nepodporili.
Vláda, respektíve minister Zajac tvrdia mnohé z toho, čo hovoríte aj vy, ale ľudia a ani zdravotníci samotní mu veľmi nedôverujú. Kde robí chybu?
Možno by sa ľuďom malo viac vysvetľovať, že môžu aj získať - medicínsky naozaj relevantnú starostlivosť, lepšiu kvalitu, moderné postupy. Možno by to bolo treba otočiť, povedať ľuďom, že niekedy je menej viac.
