Najväčšie kauzy môže vo svete vyšetrovať americký parlament. Kongres zriadil vyšetrovaciu komisiu, ktorá skúma okolnosti teroristických útokov z 11. septembra 2001. Mučenie irackých väzňov neskúma zvláštna komisia, pred kamerami však v priamom prenose zisťuje podrobnosti brannobezpečnostný výbor Kongresu.

Komisiu pre 11. september utvoril Kongres rok po teroristických útokoch. Zákon, ktorý to umožnil, podpísal prezident George W. Bush. Komisia od začiatku vyvolávala rozruch, lebo skúma zodpovednosť politikov a tajných služieb. Veľké debaty sa točili okolo toho, či má právo verejne vypočúvať aj ľudí z Bieleho domu, a dokonca prezidenta a viceprezidenta. Tlak verejnosti a médií zakaždým prinútil Biely dom ustúpiť.

Pred komisiou, ktorú tvorí 5 demokratov a 5 republikánov, už stálo viac ako tisíc ľudí z desiatich krajín. Boli medzi nimi aj súčasní a bývalí ministri zahraničia, spravodlivosti, obrany, šéf CIA, FBI. Po týždňoch naťahovačiek dokonca aj Bushova poradkyňa pre národnú bezpečnosť Condoleezza Riceová. Biely dom v jej prípade žiadal vypočúvanie za zatvorenými dverami, v hre vraj boli tajné materiály, ktoré by mohli ohroziť národnú bezpečnosť. Riceová nakoniec, tak ako ostatní, vypovedala verejne a pod prísahou.

Výnimkami boli Bush a viceprezident Dick Cheney. Pred komisiu sa postavili, neboli však pod prísahou, a členovia komisie museli prísť do Bieleho domu. Bushovu a Cheneyho výpoveď svet v priamom prenose nevidel.

Televízne kamery dávajú obrovskú silu aj vyšetrovaniu mučenia. Kongres šesť hodín spovedal ministra obrany Donalda Rumsfelda, ktorý prijal za týranie väzňov zodpovednosť a stál len tesne pred podaním demisie.

Mučenie aj 11. september vyšetrujú súdy (v prípade mučenia vojenský), Kongres skúma zodpovednosť politikov, vládnych inštitúcií. Až na naťahovačky s Bielym domom má prístup ku všetkému. Jeho členovia prezreli dva milióny strán dokumentov - aj tajných. Pomáha im v tom 80 zamestnancov a rozpočet 15 miliónov dolárov. (kos)