BRATISLAVA - Väčšinu veľkých politických káuz na Slovensku sa politikom podarí uhrať do stratena. Parlamentné vyšetrovacie výbory, ktoré by pred očami verejnosti nútili politikov odpovedať na nepríjemné otázky, u nás neexistujú. S návrhom ústavného zákona, ktorý by umožnil vznik výborov, v júni príde HZDS.
"Vyšetrovateľ ani prokurátor sa do hĺbky nezaoberá, ani neuzatvára veci, ktoré nie sú trestnými činmi. Pritom môže ísť o poškodzovanie verejného záujmu," hovorí poslanec HZDS Stanislav Husár. Práve tieto veci by mal podľa neho preveriť a oznámiť vyšetrovací výbor.
Minister spravodlivosti Daniel Lipšic je k návrhu skeptický. Argumentuje, že u nás je prokuratúra nezávislá, a preto vznik výborov považuje za neštandardný. Návrhom nie sú nadšení ani poslanci vládnych strán.
V niektorých krajinách vyšetrovacie výbory vznikajú. Riešia spoločensky citlivé kauzy pred zrakmi všetkých občanov. Najčerstvejším príkladom, keď sa pred vyšetrovací výbor dostal najvyšší ústavný činiteľ, je vypočutie amerického prezidenta Georgea Busha v súvislosti s 11. septembrom 2001. Výbor sa usiluje prísť na to, či sa dalo tejto udalosti predísť.
Vyšetrovaciu komisiu zriadili nedávno aj v Poľsku. Zaoberá sa najväčšou korupčnou aférou v dejinách krajiny, pri ktorej bolo podozrenie, že sú do nej namočení aj ľudia z okolia vtedajšieho premiéra Millera.
Ústavný právnik Peter Kresák hovorí, že vyšetrovacie výbory poznajú a využívajú najmä v anglosaskom svete, ale aj v nemeckom Bundestagu. "K tejto myšlienke by som sa nevyjadril úplne negatívne, ale návrh treba vidieť na papieri," povedal. Podľa neho bude treba vyriešiť postavenie výboru napríklad vo vzťahu k orgánom činným v trestnom konaní a aj orgánom, ktoré sa inak na tomto konaní podieľajú. Výbormi v parlamente sa podľa Kresáka zaoberá zákon o rokovacom poriadku parlamentu. Ak by sa mali zriaďovať vyšetrovacie výbory, mal by sa podľa neho zmeniť tento zákon a nie pribudnúť nový.
Sociológ Pavel Haulík hovorí, že u nás chýba tradícia vyšetrovacích výborov. Ak by však takýto výbor fungoval, tak ako by mal, u ľudí by podľa Haulíka vyvolalo vypočúvanie verejných činiteľov podobný záujem ako v USA či Poľsku.
Politológ Ľuboš Kubín hovorí, že nejde o zlú myšlienku, má však obavy, že na Slovenku by malo vypočúvanie charakter kabaretov a neriešila by sa politická dimenzia problému."
Autor: ROMAN KRPELANIGOR STUPŇAN
