V predmestskej štvrti Terrenoir prudko zabrzdil Renault 19. „Chalani, aspoň na chvíľu,“ neodolal a s iskrou v očiach vybehol za loptou medzi neznáme decká na čierny prašný pľac za domčekmi na periférii. Ľubomír Moravčík, čerstvá akvizícia francúzskeho prvoligového Saint Étienne, pred jedenástimi rokmi stihol svoj profesionálny tréning a zároveň nie prvýkrát potvrdil svoju zdravú diagnózu: nevyliečiteľný futbalový srdciar.
Keď sa neskôr dozvedel, že Peter Dubovský prestúpil zo Slovana do Realu Madrid, moravčíkovsky spontánne mu na diaľku odovzdal svoje kapitánske céčko na drese slovenskej reprezentácie. „Najvýznamnejší prestup v histórii slovenského futbalu. Peter si zaslúži byť kapitánom a ja mu zo srdca želám v Madride veľa šťastia.“
Počas šiestich sezón v Saint Étienne odchádzal zo štadióna Geoffroy Guicharda často zadným vchodom so synom Matúšom na pleciach. Inak by ho pred polnocou nedostal do postele, lebo nemal vo zvyku odmietnuť autogramy fanúšikom, ktorí jeho meno pravidelne prevolávali dlho po zápasoch. Za všetkým lásku hľadajúci Francúzi sa neomylne zamilovali do horúceho srdca Slováka, podobne ako predtým na druhom konci sveta frankofónny Quebec do hokejistu Petra Šťastného.
Impulzívny „Ritko“ Moravčík vedel byť aj protivný. Na svoju tvrdú palicu v mladosti spomínal rýdzou nitriančinou: „Keď sa mi nestelo trénovať, len som sa postavil pri tyčku a pozeral na ostatných. Ale keď som potom večer zaspával, mrzelo ma, že som trénerovi narobil starosti. Nikdy som sa nepovažoval za veľký talent. Veď ja ani nie som žiadny kúzelník. Len seknem krátku kľučku pod seba a potom sa snažím presne nahrať. To Bochno (Marián Bochnovič - pozn. red.) bol najväčším talentom nitrianskeho futbalu.“
Nespravodlivý osud sebaspaľujúcej futbalovej vášne pocítil Moravčík vo štvrťfinále MS 1990 v Miláne. V zápase s Nemeckom reklamoval faul súpera dôkazom vlastnej strhnutej kopačky. Tá mu však komicky vyletela nad hlavu, za čo ho rakúsky rozhodca Kohl poslal predčasne z trávnika.
Dvojnásobný najlepší futbalista sveta Zinedine Zidane toho veľa nenahovorí a do vetra už vôbec nie. O Moravčíkovi povedal, že je jedným z najlepších stredopoliarov, akí kedy vo francúzskej lige hrali.
Odkedy trénerom Adamcom zaťato nepochopený dohrával na nepravom mieste v slovenskej reprezentácii, nemáme hráča, ktorý dokáže tak technicky čisto prebrať loptu a rozdeľovať presné časované pasy ako on.
V drese Celticu Ľ. Moravčík na sklonku kariéry vychutnal v súboji s Juventusom svoj sen o Lige majstrov a celú Európu obdaril plnokrvnou radosťou z hry.
V čase, keď Moravčíka pozývali do výberu sveta, ho slovenský futbal nedokázal získať a využiť v kvalifikácii na MS. Pri vášnivej podstate jeho duše stačilo tak máličko - brnknúť na správnu strunu a pre slovenský futbal by vytryskol poklad. V Azerbajdžane i doma s Tureckom sme si vystačili aj bez ozajstnej osobnosti s otvorenou hlavou. Kým sa svet horúčkovito chystá na budúcoročný šampionát a Európa sa nadchýňa aj Moravčíkom, slovenská futbalová generalita má plné hlavy práce, ako zápecnícky čeliť „mediálnej kampani“ a nebodaj nepodľahnúť verejnej mienke.
VOJTECH JURKOVIČ
