FOTO - ČTK
Jeho nový film Rojkovia je príbehom dekadentnej súrodeneckej dvojice a amerického študenta v búrlivom roku 1968. Premiéru mal vlani na festivale v Benátkach, kde v jednej z retrospektív uviedli aj Posledné tango. Nečudo, že novinári na stretnutí s autorom oba filmy porovnávali. Bertolucci neskrýval roztrpčenie.
Zámerne ste sa vrátili k Poslednému tangu v Paríži?
"Určite nie. Nedokážem sa pozerať na svoje staré filmy, pretože v nich vidím každú chybičku. Medzi oboma filmami je určite rozdiel - erotika a sexualita v Poslednom tangu je pochmúrna, ťaživá a tragická, hlavná postava, ktorú hral Marlon Brando, bola deštruktívna. Sexualita v Rojkoch je, naopak, veľmi rozjasaná a radostná."
Čo znamenal rok 1968 pre vás osobne?
"Sex bol považovaný za súčasť revolúcie. Na jednej úrovni s politikou, hudbou, filmom. Všetko súviselo so všetkým. Bolo veľkou príležitosťou žiť v tých časoch. Dnešná mládež, hoci nie svojou vinou, nemá takú možnosť stať sa súčasťou veľkých ambicióznych snov alebo podieľať sa na zmene sveta."
Išlo vám o paralelu medzi rokom 1968 a súčasnými protestnými hnutiami?
"V závere filmu stoja mladí ľudia proti policajným kordónom - myslel som tým na Janov roku 2001. Medzi protestmi v roku 1968 a tými dnešnými je veľký rozdiel. Dnes ide o aktivity rôznorodých malých skupín, vtedy šlo o masové hnutie. Nevravím, že žiadna podobnosť neexistuje. Ale dnes prevažuje úsilie zachovať svet fungujúci a obývateľný, vtedy sa protestujúci snažili zmeniť ho."
Čo zostalo z ideálov šesťdesiatych rokov? Sex, drogy a rock and roll? Kam sa podeli ideály?
"Ja si pod slobodou nepredstavujem egoistickú voľnosť. Myslím si, že rok 1968 predsa len zmenil svet, nič po ňom už nemohlo byť ako predtým. Odmietnutie slepého nasledovania autorít, odolnosť voči propagande, emancipácia - to všetko sú výdobytky roku 1968."
Nezdá sa vám, že súčasní americkí herci majú strach z nahých scén?
"Nemyslím si, že je to nejaké americké unikum. Francúz Jean-Pierre Leaud, môj dobrý priateľ, bol zhrozený z erotických scén v Poslednom tangu. 'Nemôžem byť nahý,' povedal. Nebol to žiadny súčasný Američan."
Stáva sa vám často, že herci odmietnu rolu, v ktorej by sa mali objaviť nahí?
"Ešte sa mi to nikdy nestalo. Veď také scény nie sú v každom mojom filme. Je zvláštne, že som sa zapísal ako autor erotických filmov. Každú chvíľu sa ma niekto pýta, či naozaj musím zobrazovať nahých ľudí. Pochybujem, že sa niekedy niekto opýtal niečo podobné Picassa alebo Rubensa... Neustále ma prekvapuje, že ľudská nahota, tá najprirodzenejšia a najnevinnejšia vec na svete, dokáže neustále vyvolávať také puritánske reakcie."
Autor: MILOŠ ŠČEPKA, Benátky - Bratislava
