Keď futbalisti MFK Ružomberok v šiestom jarnom kole priniesli bod zo Žiliny, pýšili sa v tabuľke pravdy šiestimi plusovými bodmi. Šesť kôl pred koncom súťaže sú Liptáci v tomto hodnotení na nule. V sobotu prišli o posledné dva plusové body, keď len remizovali s Trenčínom. Hostia natiahli šnúru neporaziteľnosti na deväť zápasov, naopak, Vukušičova družina ide naďalej dole z kopca. Od prehraného zápasu s Dubnicou (0:1) v siedmom jarnom kole čoraz viac ružomberského fanúšika bolia oči a určite aj srdce. O domácej prevahe niet ani slychu, všetko sa hrá na náhodu.
"Na spoločnom obede pred zápasom s Trenčínom sme si s niektorými hráčmi hovorili, že by bolo načase vymaniť sa zo súčasnej hernej krízy. Žiaľ, opäť to nevyšlo. Veľmi som si želal, aby sme sa konečne odrazili iným smerom. Lenže pokračuje naše trápenie," povedal po stretnutí ružomberský kapitán František Mikuláš. Nielen to obrancu Liptákov mrzelo. Možno aj to, že bol vystriedaný, či neefektívna herná koncepcia na jedného osamoteného útočníka, alebo aj celková klíma v klube, ktorý bol ešte nedávno v hre o titul.
"Z viacerých vecí som veľmi smutný," vraví Mikuláš, ale veľmi nechce ísť do detailov. Od nešťastnej domácej prehry s Dubnicou, keď sa prezidentského kresla vzdal pán Fiľo, akoby zdochol ružomberský futbalový pes.Veď vtedy nešlo o žiadnu tragédiu. Aj napriek jednému zakopnutiu sme mali ísť ďalej v nastúpenej ceste, namiesto rýchleho zatracovania."
Kapitán MFK pridal ešte jednu zaujímavú repliku: "Veľmi živo si pamätám, ako ružomberský klub žil pri našom štarte vo finále Slovenského pohára pred dvoma rokmi. Teraz nás mnohí chceli vidieť opäť v pohárovej Európe, ale v každodennom chode klubu nič tomu nenasvedčovalo. Po Dubnici vládne na našom štadióne akási divná atmosféra."
