Na Rabinovom námestí v Tel Avive v sobotu stálo 150-tisíc ľudí a kričali, že treba odísť z Gazy. Väčšina z nich premiéra Ariela Šarona úprimne nenávidí a označuje ho za vraha a vojnového zločinca. Šaron však teraz hovorí, že Gazu treba opustiť.
Na rozdiel od ľavicových organizátorov sobotnej demonštrácie si Šaron nemyslí, že by o tom mal diskutovať s Palestínčanmi. Tvrdí, že nemá s kým. Na druhej strane je nevýrazný premiér Kurája bez podpory a Jásir Arafat, ktorý v sobotu, keď si Palestínčania pripomínali najsmutnejší deň svojej histórie - založenie štátu Izrael, citoval z Koránu verše o terorizovaní nepriateľa.
Šaron a ľavicové iniciatívy sú od seba názorovo na míle vzdialené. Zdá sa, že to ani jednej zo strán neprekáža. Ľavica má po rokoch šancu vrátiť sa do hry. Už poškuľuje po vláde národnej jednoty, aj keď to líder labouristov Šimon Peres odmieta.
"Morálna korupcia ľavice dosiahla vrchol," komentoval demonštráciu minister turizmu Binjamim Elon, člen jednej z menších náboženských strán v Šaronovej koalícii. Práve jeho strana by musela odísť, ak by sa Šaron dohodol s ľavicou.
Pravica a osadnícke hnutia zase hovoria, že ľavica tancuje na mŕtvolách 13 izraelských vojakov, ktorí minulý týždeň umreli v Gaze. Aj pre nich prišlo na Rabinovo námestie toľko ľudí. Po 40 mesiacoch ticha tak smrť vojakov oživila umierajúce mierové hnutie.
Jeho energiu chce paradoxne využiť Šaron. Premiérovi poradcovia vyhlásili, že mieroví aktivisti by mohli zlomiť odpor časti kabinetu k plánu na stiahnutie sa z Gazy. Na straníckom referende Šaronovho Likudu sa zúčastnilo 50-tisíc ľudí, na námestí ich bolo trikrát viac. Koho hlas je silnejší?
Ako však Šaron vysvetlí svojim voličom, že na presadenie plánov, ktoré idú proti nim, využíva opozíciu, neprezradili. Stále operujú tým, že po krvavom týždni v Gaze by ju najradšej opustilo až 80 percent Izraelčanov.
JANA MIKUŠOVÁ
