Takmer každý deň čaká jedenásťročného Martina Krajčoviča hazardné kľučkovanie medzi autami. V centre Trenčína sa totiž dá prejsť cez frekventovanú štvorprúdovku len podchodmi, ktoré nemajú bezbariérový prístup.
Pod cestou vedú iba podchody. Tie však nie sú určené pre všetkých, keďže pri ich stavbe v sedemdesiatych rokoch nikto neuvažoval nad bezbariérovým prístupom. Mnohí invalidi, aby nemuseli obchádzať celé centrum mesta, prechádzajú radšej cez rušnú križovatku kľučkujúc medzi autami.
Podľa viceprimátora Trenčína Antona Bocu mesto vybudovanie bezbariérových podchodov zatiaľ v pláne nemá. "Nikto nás o to nežiadal," hovorí Boc. Zároveň však dodáva, že o probléme vie. "Sám som tlačieval podchodmi kočík a dostať ho hore po strmej šikmine nie je hračka," priznáva.
Patrícia Krajčovičová, ktorej jedenásťročný syn Martin je pripútaný na invalidný vozík, opisuje pokus dostať sa na druhú stranu cesty podchodom ako šialenstvo. "Ja, čo vážim štyridsaťdeväť kilogramov, by som musela do jednej ruky vziať štyridsaťdvakilového syna a do druhej ruky pätnásťkilový vozíček."
Predsedníčka organizácie Slovenského zväzu telesne postihnutých v Trenčíne Elena Rónaiová tvrdí, že Trenčín je bariérové mesto. Priznáva však, že o umiestnenie rámp v podchodoch dosiaľ nežiadali. "Mestu by to malo vyplývať zo zákona a nie aby chudáci, ktorí sú na to odkázaní, vypisovali žiadosti," myslí si. Napokon predsa len dodáva, že ich zväz žiadosť v najbližších dňoch vypracuje.
Viceprimátor Anton Boc sľubuje, že sa bude snažiť riešenie problému nadniesť do plánovacích procesov mestského úradu. "Technicky je vybudovanie rámp v podchodoch možné. Bude to síce finančne náročné, ale chceme vyjsť v ústrety aj týmto spoluobčanom," tvrdí. Tento rok to už však určite nebude.
MICHAL PIŠKO
