Jeden z najväčších investičných fondov 1. vlny kupónovej privatizácie bol Sporofond. Mal vyše 42-tisíc akcionárov a spravoval majetok za dve miliardy korún. Jeho zakladateľom a správcom bola Prvá slovenská investičná spoločnosť (PSIS), ktorá spravovala aj iné investičné fondy s celkovou hodnotou aktív presahujúcou sedem miliárd korún.
Pod pádom týchto fondov vrátane Sporofondu sa podpísala politika. PSIS totiž podporovala v čase mečiarizmu nezávislú tlač, medzi inými bola (a je) aj spolumajiteľom vydavateľa denníka SME. Ministerstvo financií v roku 1995 pod taktovkou vtedajšieho štátneho tajomníka Jozefa Magulu odňalo PSIS licenciu. Investičné fondy v správe PSIS prešli rozhodnutím vlády do dvoch investičných spoločností, medzi nimi aj do správy Harvardskej investičnej spoločnosti, známej úzkymi kontaktmi na niektorých predstaviteľov HZDS.
PSIS koncom 90. rokov presunula svoju aktivitu do Českej republiky a na Slovensku sa dohodla s Harvardskou investičnou spoločnosťou na vyplácaní akcionárov investičných fondov. Tí dostali naspäť 96 percent svojich vkladov.