Po páde komunizmu sa stredoeurópske krajiny rozhodli, že začnú budovať trhové hospodárstva. Okrem iného to znamenalo odštátniť čiže sprivatizovať podniky v jednotlivých štátoch. Česko-Slovensko prijalo model kupónovej privatizácie presadzovaný americkým ekonómom Jefrey Sachsom, ktorý našiel nadšenú odozvu u federálneho ministra financií Václava Klausa.

Kupónová privatizácia mala majetok štátu prerozdeliť medzi ľudí, ktorí sa tak stávali akcionármi bývalých štátnych podnikov. To bola živná pôda na vznik investičných fondov. Tie začali združovať majiteľov kupónových knižiek s cieľom získať v akcionárskych štruktúrach privatizovaných fabrík a spoločností rozhodujúce slovo.

Zakladatelia investičných fondov vyzbrojení dravosťou pri presviedčaní tzv. dikov (držiteľov investičných kupónov) sa tak doslova cez noc stali fenoménmi vznikajúceho finančného trhu. Desiatky fondov sa dostali do rúk podnikateľov, ktorí sa so získaným majetkom už nechceli deliť s drobnými majiteľmi kupónových knižiek.

Tak rýchlo, ako fondy vznikli, aj začali zanikať. Kým v roku 1994 bolo na Slovensku vyše štyristo investičných fondov a spoločností, v roku 1999 ich zostalo už len 45. Státisíce ľudí, ktorí do fondov začiatkom 90. rokov vložili svoje investičné kupóny, už svoj majetok nikdy nevideli.

Neoficiálne odhady hovoria, že Slováci prišli týmto spôsobom zhruba o 60 miliárd korún. V polovici 90. rokov nebolo výnimkou, že k zatváraniu fondov a výpredaju ich majetku dopomohol aj štát.

Šance ľudí dostať sa k náhradám škôd sú vo väčšine prípadov nulové. Výnimkou sú napríklad zlikvidované fondy, ktoré patrili pod Prvú slovenskú investičnú spoločnosť. Tá už vyplatila prevažnú väčšinu z vyše štyridsať tisíc akcionárov. V prípade VÚB Kupónu, svojho času najväčšieho fondu v Česko-Slovensku, mali niektorí akcionári predať svoje akcie aspoň za minimálnu hodnotu 25 korún za jeden papier. Na východnom Slovensku ich za túto cenu nedávno vykupoval neznámy malý podnikateľ. Tieto prípady sú však medzi množstvom iných investičných fondov výnimkou.

Firmy v kolektívnom investovaní (počet)

Zdroj: ministerstvo financií