Slovenská bryndza musí byť vyrobená na Slovensku a môže byť i nepasterizovaná. ILUSTRAČNÉ FOTO - SME JÁN KROŠLÁK
Bryndza zo Slovenska sa skúšobne predáva v Nemecku a Rakúsku. "Vzorky si zobrali aj Francúzi, ale zatiaľ sa neozvali," povedal predseda Cechu bryndziarov a majiteľ bryndziarne Makovický v Ružomberku Peter Lajda. "Šanca, že sa to rozbehne, závisí od zákazníkov, či im bude bryndza chutiť a budú ju kupovať. Na výstave im to veľmi chutilo." Dobrú skúsenosť majú aj zo slovenskej prezentácie v Bruseli, kde mohli návštevníci ochutnať tradičnú bryndzu.
Pod názvom Slovenská bryndza sa môže v Európskej únii predávať iba bryndza vyrobená na Slovensku, pri ktorej výrobe sa dodržali prísne kritériá. Európsky komisár Ján Figeľ: "Chránené je spojenie slovenská bryndza." Ktokoľvek iný však môže vyrábať akúkoľvek inú bryndzu. Ak by však niekto chcel vyrábať "slovenskú bryndzu", musí dodržať isté podmienky. A jednou z nich je, že musí byť vyrobená na Slovensku.
S Európskou úniou sme vyjednali aj to, že bryndza sa môže vyrábať z nepasterizovaného a tepelne neupraveného mlieka. Pôvodne hrozilo, že to únia nepovolí. "Aj iné krajiny vyrábajú syry z neupraveného mlieka. Ak by nám to zakázali, diskriminovali by nás," hovorí Lajda.
Aby sa bryndza mohla nazývať "slovenská", nesmie byť termizovaná ani vyrobená z pasterizovaného mlieka. Pri týchto procesoch sa totiž vytrácajú baktérie a bryndza mení svoju kvalitu a chuť. Ak však niekto bryndzu tepelne upraví, musí do nej vložiť celé spektrum baktérií, ktoré boli úpravou zlikvidované. "To zabezpečí, že spotrebiteľ dostane na stôl rovnaký výrobok, ako keď je vyrobený zo surového mlieka salašníckym spôsobom," vraví Lajda.
Desať slovenských bryndziarní ročne vyprodukuje asi 2400 ton bryndze. Približne tretina celkovej výroby smeruje na vývoz. Väčšina vyvezenej bryndze smeruje do Česka a Maďarska.
Okrem Slovenska sa bryndza vyrába aj v Poľsku a v Rumunsku. Všetky sú vyrobené z ovčieho syra, ale majú inú technológiu výroby, takže chuť je odlišná.
PETER CSERNÁK
