Jedným z pracovísk akadémie vied je aj Virologický ústav, kde skúmali napríklad ochorenia, ktoré spôsobujú kliešte. FOTO - ARCHÍV TASR
BRATISLAVA - Slovenská akadémia vied by mala v budúcom roku prejsť pod ministerstvo školstva. Ministerstvo financií totiž navrhuje zrušiť samostatnú kapitolu akadémie v štátnom rozpočte. 41 vedcov už podpísalo výzvu, v ktorej zrušenie kapitoly SAV považujú za hrozbu.
Hovorca ministerstva financií Peter Papanek povedal, že zámerom je zjednodušiť rozpočtovú agendu - teda znížiť počet kapitol. Vedci sa obávajú, že keď peniaze pre SAV pôjdu cez ministerstvo školstva, ohrozí to účasť vedeckých kolektívov na riešení európskych projektov a oslabí výskumný potenciál na Slovensku.
"Zrušenie samostatnej kapitoly SAV do značnej miery naruší autonómnosť tejto vedeckej inštitúcie," povedal vedecký sekretár SAV profesor Dušan Kováč. "Návrh zákona o rozpočtových pravidlách nedáva záruky, že peniaze určené na vedu sa v rezorte školstva jednoducho nestratia a veda, ktorá je už dnes finančne podvyživená, neutrpí ešte viac."
Papanek ubezpečuje, že vedci sa nemusia báť. Povedal, že peniaze určené pre akadémiu budú programovo viazané a ministerstvo školstva ich nebude môcť použiť na iné účely.
Profesor Peter Zajac si myslí, že zrušenie samostatnej rozpočtovej kapitoly oživuje starý spor medzi SAV a vysokými školami a vyvoláva medzi nimi novú vlnu podozrievavosti. "Za floskulou o zjednodušení rozpočtu sa v návrhu ruší financovanie SAV, ale aj Najvyššieho či Ústavného súdu a ďalších inštitúcií zo zákona a ponecháva sa len na opatrenie rezortu." V návrhu ministerstva financií sa podľa neho skrýva "čertovo kopýtko", že o inštitúciách ako SAV nebudú rozhodovať ony samy, ani parlament či vláda, ale ľubovôľa jedného rezortného ministra, čo ich môže zničiť.
Výzvu vedcov však Zajac nepodpísal. V pripomienkach vyslovil názor, aby "výzva obsahovala nielen to, čo SAV žiada, ale aj to, čo robí na zefektívnenie vlastnej vedeckej činnosti, aby bol verejnosti zrejmý zmysel jej existencie".
Snahy začleniť akadémiu pod rezort školstva tu už v minulosti boli, stroskotali na odpore vedcov zo SAV, nesúhlasia s tým ani dnes. "Vede a výskumu na vysokých školách to nepomôže," dodal Kováč. Hovorí, že akadémia je excelentná vedecká inštitúcia, o čom svedčia jej výsledky a úspech v medzinárodnej vedeckotechnickej spolupráci. Svojich 70 ústavov pravidelne akredituje.
Profesor Ladislav Kováč z Prírodovedeckej fakulty UK si myslí, že základný vedecký výskum by mal byť zviazaný s vysokoškolskou výučbou. "Keby sa SAV premenila na jednu alebo niekoľko nových univerzít, študenti by mohli dostávať vzdelanie od kvalifikovaných odborníkov, učitelia by boli odľahčení od veľkého pedagogického zaťaženia a mohli by sa viac venovať vedeckému výskumu." Hovorí, že aplikovaný výskum v SAV, v rezortných výskumných ústavoch, alebo aj na univerzitách, "predstavuje iba čiernu dieru, v ktorej sa zbytočne strácajú najväčšie finančné prostriedky, určené štátom na vedu."
Ako je to v zahraničí
Dušan Kováč, SAV: "Akadémie fungujú všade ako samostatné inštitúcie. V susedných krajinách - v Česku a Maďarsku - majú samostatnú kapitolu. Previazanosť so školstvom je v oblasti vzdelávania a tiež na báze spoločných výskumných projektov, nie však organizačne. Centralizácia, akú predstavuje návrh zákona o rozpočtových pravidlách, nie je nikde."
Ladislav Kováč, PRIF UK: "Slovensko (5,4 milióna obyvateľov) by sa malo porovnávať s krajinami porovnateľnej veľkosti - Dánskom (5,3), Fínskom (5,2), trochu menším Írskom (3,7) alebo trochu väčším Švajčiarskom (7,3). V uvedených štátoch sa základná veda pestuje iba na univerzitách."
Čo ďalej?
Dušan Kováč, SAV: "Naša veda je konkurencieschopná. Príklad SAV to ukazuje. Akadémia samotná pritiahla na Slovensko 43 percent financií, ktoré krajina dostala z 5. rámcového programu Európskej únie. V súčasnosti je však konkurencieschopná najmä vďaka svojmu intelektuálnemu potenciálu a úsiliu SAV presadiť sa v svetovej konkurencii. Je otázne, ako dlho to môže vydržať, pretože ak potrebujeme z európskych projektov získať napríklad dva milióny, musíme investovať 200-tisíc. Naša výskumná infraštruktúra je zaostalá, treba do nej investovať. Aj preto si SAV musí zachovať svoju kapitolu v rozpočte a tým aj autonómnosť."
Ladislav Kováč, PRIF UK: "SAV má vynikajúcich odborníkov. Väčšina mladých však pracuje v zahraničí, tí najlepší sa na Slovensko nevracajú. SAV je prestarnutá, plat za mladých poberajú ľudia, z ktorých mnohí dávno mali byť penzistami. To riešenie situácie zjednodušuje: SAV treba nechať dožiť a prirodzenou cestou vymrieť. Na univerzitách vytvoriť podmienky, ktoré by pre mladých schopných ľudí boli porovnateľné s tými, čo majú v zahraničí. Potom sa zo sveta začnú vracať a dôjde k regenerácii slovenskej vedy. Prvou legislatívnou podmienkou pre to je však naozaj jednotné financovanie základného vedeckého výskumu a jeho lokalizovanie na vysokých školách."
(dro)
