ale niektoré ako súčasť agrofytocenózy, i pozitívnu. Chceme upozorniť práve na ich pozitívne vlastnosti, aby si záhradkári skorigovali vžitý názor, že sú to škodlivé rastliny a aby pochopili ich vplyv na biologickú rovnováhu medzi rastlinami a živočíchmi (synergizmus).
Niektoré buriny sú užitočné ako liečivé a medonosné rastliny, suroviny na zelené šaláty, krmoviny, koreniny alebo okrasné rastliny. Medzi buriny, ktoré sú vhodné na fytoterapiu (dôležitá zložka biologickej ochrany rastlín proti škodlivým činiteľom) a na prípravu liečivých čajov, patrí najmä pŕhľava, lopúch, pastierska kapsička, praslička a rumanček. Niektoré pomáhajú pri úprave pôdnej štruktúry, chránia ju pred eróziou a dovoľujú dážďovkám prenikať do väčších hĺbok. Ďalšie zvyšujú odolnosť proti chorobám rastlín a zlepšujú ich arómu (napríklad pŕhľava, myší chvost, púpava, rumanček a divá horčica).
Pŕhľava dvojdomá a pŕhľava malá (žihľava) je pre záhradkára významným pomocníkom proti chorobám a škodcom. Slúži na nastielanie pôdy, najmä pri ovocných drevinách a hlúbovinách. Využiť ju možno ako prídavok do krmiva pre hydinu. Výluh z pŕhľavy podporuje rast rastlín a posilňuje ich obranný mechanizmus, odpudzuje bodavý hmyz a tiež vrabce. Pomáha dokonca aj pri ochrane rastlín pred opadávaním listov, chlorózou a listovou hrdzou. Takýto výluh je vhodným urýchľovačom zrenia kompostov. Pŕhľava môže chrániť rastliny i proti slimákom, slizniakom, mladým húseniciam, mravcom a obaľovačom.
Medzi užitočné buriny v záhrade zaraďujeme aj púpavu, z listov ktorej sa dá pripraviť chutný šalát. Vo fytoterapii sa používajú zelené listy a rozdrvené konáre na výluhy vhodné ako postrek ovocných stromov v čase pučania a po odkvitnutí proti voškám, roztočom i méram.
Myší chvost a lupina mnoholistá pozitívne vplývajú na rast zeleniny. Hluchavka biela odpudzuje pásavku zemiakovú. Divorastúci rumanček je dobrým susedom pre hlúboviny, zeler, pór a zemiaky.
Viaceré buriny na neželaných miestach, najmä keď rastú medzi úžitkovými alebo okrasnými rastlinami, sú pri premnožení škodlivé, pretože porastom odoberajú výživu, vlhkosť a svetlo. Záhradkár proti nim bojuje pletím, nastielaním, pravidelným plytkým kyprením (skôr ako sa vysemenia), výsevom rastlín vhodných na zelené hnojenie, zatrávnením a tiež používaním kartónov, polyetylénových fólií a netkaných textílií. Proti burinám možno použiť aj toxické chemické prípravky, tzv. herbicídy, ich aplikácia v ekozáhradkách je však zakázaná.
Doc. Ing. VILIAM HORNIAK, CSc.
