Na balkóne pôsobia dekoratívne aj čili papričky. FOTO - ARCHÍV
Každá zelenina je pekná a dobre sa dopĺňa s väčšinou okrasných rastlín. Pri jej pestovaní na balkónoch a oknách musíme dodržiavať hygienické a sanitárne opatrenia. Patrí k nim najmä ochrana pred odtokom vody na nižšie umiestnené rámy okien, balkóny a lodžie.
Zelenina pestovaná v byte predstavuje pohotovú zásobu, pripravenú v každom čase na ochutenie a spestrenie či už raňajok, olovrantu, alebo hlavného jedla. Ide predovšetkým o vňate listovej a koreňovej zeleniny, ktorá má vysokú nutričnú hodnotu. Je známe, že prídavok surovej vňate podstatne zvyšuje dietetickú hodnotu i stráviteľnosť varených jedál.
Rozsah pestovania a výber zeleninových druhov závisí od podmienok a nárokov pestovateľa. Najmenšiu minizáhradku môže tvoriť niekoľko črepníkov s vňaťovým petržlenom, zelerom, pažítkou, prípadne kôprom alebo žeruchou, ktoré na balkóne udržíme po celý rok. Najvýhodnejšie je pestovať zeleninu v debničkách, ale svojmu účelu poslúžia aj nádoby z plastov, črepníky z pálenej hliny, rašelinovo-celulózové tégliky, ploché nádoby z pálenej hliny a prenosné vázy.
Z ostatných zelenín môžeme v daných podmienkach pestovať aj rajčiaky, papriku či fazuľku. Ak máme priestor chránený pred vetrom a popoludňajším slnkom, skúsme pestovať šalátové uhorky. Všetkým týmto rastlinám musíme poskytnúť oporu pre rast, a to buď zo sieťoviny, alebo ich vyväzujeme ku kolíkom. Táto práca nám odpadá pri pestovaní kríčkových, tzv. balkónových rajčiakov, ktoré majú nízky vzrast, silne vetvia a nasadzujú vysoký počet menších, guľatých plodov. Výsadba 6 až 8 rastlín pokryje spotrebu pre rodinu. Dekoratívne pôsobia aj čili papričky i niektoré koreniny, ako je majoránka, bazalka, medovka a tymián.
Takmer všetky tieto rastliny treba pred výsadbou na trvalé stanovište predpestovať. Najvhodnejšie sú na to rašelinové zakoreňovače, aby koreňový bal zostal pri presádzaní kompaktný, rastlina nerušene pokračovala v raste a neutrpela presadzovací šok. Priesady sadíme do hlinených či keramických črepníkov alebo do drevených debničiek s kvalitným záhradníckym substrátom. Pre úspešný rast je dôležitá pravidelná závlaha. V poslednom období sa na trhu objavili tzv. samozavlažovacie debničky s dvojitým dnom, ktoré zjednodušujú starostlivosť o rastliny. Pretože na pestovanie používame akostný substrát bohatý na humus a živiny a zeleninu budeme priamo konzumovať, prihnojujeme veľmi opatrne, najlepšie tekutými hnojivami pre zeleninu a podľa priloženého návodu.
Zelenine musíme vytvoriť vhodné podmienky; najdôležitejšie sú svetlo, teplo, voda, vlhkosť vzduchu a vhodný substrát.
Podľa náročnosti na svetlo rozoznávame tri skupiny rastlín. Veľmi náročné sú uhorky, rajčiaky, paprika a šalát; málo náročné - rýchlená a dopestovávaná zelenina; nenáročné - špargľa. Na podokennom ráme, balkóne a lodžii môžu rastliny trpieť prehrievaním, chladom a mrazom. Porasty častejšie zavlažujeme. Zvášť nebezpečné je prehrievanie koreňov zeleniny. Debničky alebo črepníky preto umiestňujeme do nádoby s vlhkou zeminou, rašelinou, pieskom a podobne. Proti nepriaznivým poveternostným podmienkam, ako sú poklesy teplôt či nárazy vetra, chránime rastliny zakrytím netkanou textíliou, papierom a podobne.
Na zalievanie používame vodu z vodovodu, ktorú necháme odstáť. Nemá byť príliš studená. Pri každom zalievaní rovnomerne prevlhčíme celú zeminu. V lete polievame častejšie. Po zaliatí zeminu prekypríme. Pri pestovaní jednotlivých druhov zeleniny používame substrát, ktorý je na to určený. Po počiatočných skúsenostiach si každý nájde vlastnú kombináciu zeleninových druhov.
JULIANA KRÁLOVÁ,
VÚZ Nové Zámky
