Radí právnik JUDr. Jozef NovákJe známe, že brat nášho primátora v meste podniká, hoci tu už dávno nebýva. A prostredníctvom mestského zastupiteľstva sa mu odhlasovali na odpredaj, pre účely podnikania, viaceré pozemky z majetku mesta. Náhodne sa tiež zisťuje, že sa odpredávajú v tajnosti aj iné nehnuteľnosti mesta bez súťaže, a to vopred určenému vlastníkovi, ktoré by občania mesta, keby mali prehľad, ani nepredali. Odpredávajú sa bez dostupného zverejnenia aj stavby postavené občanmi v akcii "Z". Ako môžu občania zabezpečiť ochranu majetkového vlastníctva mesta? Podobne zas podniká manželka iného primátora v stavebnej firme, hoci je povolaním kaderníčka. Chcela by som vedieť, či v spomenutých prípadoch nedochádza k zneužívaniu funkcie primátora a porušeniu rovnosti príležitostí občanov? Aký môže mať vplyv na rozhodnutia samosprávy mesta občan? Z. P.
Vaša otázka sa dotýka širšieho okruhu prípadných problémov vyplývajúcich z vykonávania verejnej funkcie, ktorou je v danom prípade funkcia primátora mesta, súvisiacich s prípadným konfliktom záujmov, klientelizmu či korupcie.
Čo sa týka uplatňovania kontrolných mechanizmov zo strany občanov a ich vplyvu na rozhodnutia miestnej samosprávy, tie vyplývajú predovšetkým zo zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Podľa § 3 ods. 2 zákona sa obyvateľ obce zúčastňuje na samospráve obce. Má najmä právo voliť orgány samosprávy obce a byť zvolený do orgánu samosprávy obce, hlasovať o dôležitých otázkach života a rozvoja obce (tzv. miestne referendum), zúčastňovať sa na zasadnutiach obecného zastupiteľstva, ktoré sú podľa § 12 ods. 4 zákona zásadne verejné, ako aj obracať sa so svojimi podnetmi a sťažnosťami na orgány obce.
Výkon týchto oprávnení sa realizuje predovšetkým prostredníctvom orgánov obce, teda starostu obce (primátora mesta) a obecného zastupiteľstva, teda prostredníctvom zvolených poslancov. Podľa § 25 zákona poslanec obecného, respektíve mestského zastupiteľstva disponuje viacerými oprávneniami, ktoré sa týkajú hospodárenia s majetkom obce.
Poslanec je oprávnený najmä interpelovať starostu a členov obecnej rady vo veciach týkajúcich sa výkonu ich práce, požadovať od riaditeľov právnických osôb založených alebo zriadených obcou vysvetlenie vo veciach týkajúcich sa ich činnosti, požadovať informácie a vysvetlenia od fyzických a právnických osôb, ktoré vykonávajú v obci podnikateľskú činnosť vo veciach týkajúcich sa dôsledkov ich podnikania v obci.
Nemožno opomenúť ani funkciu hlavného kontrolóra obce, ktorý podľa § 18 zákona vykonáva kontrolu príjmov a výdavkov rozpočtu obce a hospodárenia s majetkom obce, ako aj hospodárenia rozpočtových organizácií obce a príspevkových organizácií obce, predkladá správu o výsledkoch kontrolnej činnosti a výsledky kontroly obecnému zastupiteľstvu.
Zároveň zákon umožňuje obecnému zastupiteľstvu zriadiť ďalšie kontrolné orgány, napríklad obecnú radu, zloženú z poslancov obecného zastupiteľstva ako svoj iniciatívny, výkonný a kontrolný orgán, respektíve osobitné komisie ako svoje stále alebo dočasné poradné, iniciatívne a kontrolné orgány.
Taktiež v tejto súvislosti poukazujeme na zákon č. 211/2000 Zb. o slobodnom prístupe k informáciám, ktorý umožňuje každému prístup k informáciám, ktoré majú tzv. povinné osoby (medzi ktoré sú podľa § 2 tohto zákona zaradené aj obce) k dispozícii. Informácie sa pritom sprístupňujú bez preukázania právneho alebo iného dôvodu alebo záujmu, pre ktorý sa informácia požaduje.
