* * *
Svoj talent vnímal ako dar i bremeno. Ten dar mu prinášal rozkoš z tušenia súvislostí, ktoré sa vynárali spoza obzorov času i jazyka. To bremeno niesol vzdorovito i odovzdane v krajine, kde sa slovo básnik vyslovuje i dnes s takmer pohŕdavým úsmeškom. Veď čože už je dnes poézia vo svete, kde slová strácajú platnosť, kde na ňu inžinieri prítomnosti nalepili etiketu "hobby", akejsi bláznivej kratochvíle vo voľnom čase, ktorej plody stratili na trhu márnosti akúkoľvek hodnotu.
Nikdy nehovoril hlasno, ale jeho slová dlho doznievali. Ako ozvena, ktorá naberá významy, ak sa má od čoho odrážať. Preto sa neraz, najmä v prítomnosti tých citlivejších, rozhostilo okolo neho ticho. Jeho poslucháči lúštili posolstvo ozvien, ktoré v nich doznievali.
