Doteraz na univerzity mohli nastúpiť, ale len po absolvovaní skúšky na sekulárnej škole. Armáda, rektori univerzít a turecká opozícia si myslia, že je to ďalší krok k islamizácii krajiny. Vojaci ako strážcovia Atatürkovho sekulárneho odkazu sa už ozvali, že prísne rozdelenie štátu a náboženstva sa prijatím zákona začne stierať.
Vládna Strana spravodlivosti a rozvoja, ktorá má v parlamente pohodlnú väčšinu, upozorňuje, že každý, kto bude chcieť zákon zmeniť, nebude rešpektovať "vôľu ľudu". Tieto slová sa dajú čítať ako výzva prezidentovi Ahmetovi Sezerovi, ktorý je prísne sekulárny, a dá sa očakávať, že zákon bude vetovať.
Problém rovnoprávnosti náboženského a sekulárneho školstva trápi Turecko už dvadsať rokov. Jeho odporcovia hovoria, že náboženské školy sú zdrojom radikálnych islamistov aj to, že úroveň vzdelávania na týchto školách je nedostatočná, pretože výučba sa sútreďuje väčšmi na memorovanie náboženských textov ako na získavanie všeobecných poznatkov.
Tí, ktorí chcú školy zrovnoprávniť, upozorňujú, že absolventi náboženských škôl sú diskriminovaní. Nielenže sa ťažko dostanú na univerzity, respektíve zväčša študujú teológiu, ale obmedzovaní sú aj v ďalšom živote. Len absolventi univerzít dostávajú lepšie miesta v súkromnom sektore aj v štátnej správe, hovoria členovia Strany spravodlivosti a rozvoja. Jej predseda a turecký premiér Recep Tayip Erdogan je však absolventom náboženskej školy.
Napriek tomu, že zákon ešte nevstúpil do platnosti a očakáva sa dlhý boj o jeho konečnú podobu, turecké médiá už špekulujú, či má znamenať nástup islamistického jadra Erdoganovej strany a pokus o zmenu tváre Turecka.
"Napätie okolo zákona zruinovalo pozitívny imidž Turecka, ktoré získalo reformami v súvislosti so snahou o vstup do Európskej únie," napísal v úvodníku denník Hurriyet. Jeho komenátor Sedat Ergin agentúre Reuters povedal, že príbeh Strany spravodlivosti a rozvoja ukazuje, aké ťažké je "prerobiť" islamistické hnutie na stredovú stranu.
Vývoj v Turecku znepokojil aj Európsku úniu. Spoločenstvu sa nepáči hlavne zasahovanie armády do procesu schvaľovania školského zákona. Pozorovatelia však tvrdia, že únia si na zákon nevytvorila názor. Faktom však je, že prípadná politická kríza v Turecku môže nahrať tým členom únie, ktorí váhajú dať v decembri Ankare jasný signál, ako to so začatím rokovaní o vstupe myslia.
