BRUSEL - Nové členské štáty Európskej únie majú v oblasti zdravia čo doháňať. S výnimkou Malty a Cypru sa ich úroveň starostlivosti o zdravie výrazne líši od bývalej pätnástky. Vyplynulo to zo spoločnej štúdie London School of Economics a francúzskeho Inštitútu pre vedu a zdravie, ktorú uverejnili včera v Bruseli.
Štúdia ukázala, že očakávaná dĺžka života ľudí z ôsmich štátov strednej a východnej Európy je len 73,17 roka, kým obyvatelia starej únie sa dožívajú 78,72 roka. O čosi lepšie oproti ostatným z osmičky sú na tom predovšetkým Slovinci (76,49), potom Česi (75,43) a Slováci (73,82).
Ellen Nolteová z Londýnskej školy hygieny a tropickej medicíny povedala, že na vine je okrem nízkej úrovne zdravotníctva aj to, že "ľudia z krajín východnej a strednej Európy jedia nezdravo, majú nedostatok zeleniny a čerstvých potravín".
Po vpáde tabakových spoločností do týchto krajín v 90. rokoch navyše nebývalo vzrástol počet fajčiarov, najmä mladých žien. Aj preto tu ľudia viac trpia chorobami srdca a rakovinou pľúc či ženy rakovinou maternice. Častejšie umierajú aj pri dopravných nehodách, vraždách či samovraždách. Svoju úlohu hrajú i infekčné choroby - najmä sexuálne prenosné vrátane HIV/AIDS - a tuberkulóza.
"Ekonomické a politické zmeny v tomto regióne sa výrazne prejavili na živote obyvateľov," pripomína štúdia.
O tom, že úroveň zdravotníctva a zdravie ľudí na Slovensku môžu zlepšiť najmä reformy, presviedčal minister Rudolf Zajac po celý tento týždeň poslancov. Už na budúci týždeň budú rozhodovať o tom, či jeho zákony prejdú cez prvé čítanie.
Proti jeho reformám sú však viaceré stavovské zdravotnícke organizácie, zdravotné poisťovne a farmaceutické firmy. Ich predstavitelia včera v parlamentnej kinosále presviedčali poslancov, aby za Zajacove zákony nehlasovali. (čtk, mar)
