zmeniť. Vlastne len jej posledné, to najpodstatnejšie slovo, sloveso, na ktorého tvar v minulom čase si v súvislosti s týmto vzácnym človekom, umelcom a pedagógom ešte budeme dlho a ťažko zvykať.
Včera, vo svojom rodnom Liptovskom Mikuláši, náhle zomrel vo veku tohtoročných nedožitých šesťdesiatin básnik a esejista Ivan Laučík (4. 7. 1944). Na slovenskú literárnu scénu vstúpil najskôr publikovaním v Mladej tvorbe a v roku 1968 knižným debutom Pohyblivý v pohyblivom, v tom čase už spolu s Ivanom Štrpkom a Petrom Repkom ako člen skupiny Osamelí bežci, ktorej, ako vraví Štrpka, "výprava nebola nikdy odvolaná". Po druhej knihe Sme príbuzní na začiatku v roku 1970 (v tom čase sa už Pohyblivý v pohyblivom dostal na zoznam kníh vyraďovaných z kníhkupectiev a knižníc) sa ďalšej - Na prahu počuteľnosti - dočkal až v roku 1988, v časoch, neveriacky naznačujúcich príchod rokov slobodnejších. "Bol to vlastne môj druhý debut," hovoril.
Chvíľu bol parlamentným poslancom za Verejnosť proti násiliu, no málokoho prekvapil, keď sa čoskoro vrátil ako učiteľ do rodného kraja. Opäť jedna Repkova spomienka: "V liptovskej krčme sa pri pive prihovoril Ivanovi robotník: Ďakujem vám za to, čo ste urobili pre môjho syna pred dvadsiatimi rokmi. - Iba som ho učil - podotkol Ivan."
Začiatkom deväťdesiatych rokov vydal zbierku Vzdušnou čiarou a roku 1998 Havránok. V medzičase medzi týmito knižkami Laučík opäť raz nevyhovoval vtedajším vládcom kultúry, no po volebnej zmene sa "nedal opiť jednou cenou, keď je všetko inak". Týmito slovami reagoval na udelenie výročnej ceny Spolku slovenských spisovateľov práve pre jeho Havránok. "Spolok slovenských spisovateľov so mnou nikdy nekomunikoval, nedostal som žiadnu podporu, bol som onálepkovaný, preto nevidím dôvod zrazu prijať ocenenie. Považujem to za spôsob korumpovania," dodal pred auditóriom.
Na pôde denníka SME vzápätí vznikla iniciatíva na symbolickú i skutočnú finančnú kompenzáciu odmietnutej ceny a získané prostriedky od anonymných čitateľov sa použili na vlaňajšie vydanie Laučíkovho súborného diela Básne. Vtedy žartoval, že žijúcemu autorovi už vyšlo súborné dielo.
