Je málo vecí, ktoré sú pre cudzincov takým symbolom Francúzska ako tunajší tradičný chlieb - bageta. Zájsť si ráno po čerstvú, je pre milióny Francúzov rituál. Bageta v podpaží, v náručí alebo vyčnievajúca z obľúbených nákupných tašiek s kolieskami patrí k typickým obrázkom z francúzskej ulice.
Sviatok chleba, ktorý Francúzsko slávi celý tento týždeň, je hlavne sviatkom bagety, i keď kúpiť sa dá veľké množstvo ďalších druhov. Chlieb je 98 percent Francúzov, ale 70 percent všetkých predaných pekárenských výrobkov tvoria práve bagety. Francúzi ich ročne zjedia desať miliárd.
Skoro na každom druhom rohu rozvoniava z pekární príjemná vôňa. Pokiaľ ide o chuť, znamenal vraj obrat v predchádzajúcom nepriaznivom vývoji dekrét, ktorý v roku 1993 zaviedol ako chránenú značku "chlieb podľa francúzskej tradície". Vďaka nemu sa pekári začali viac snažiť, i keď už predtým tu boli firmy, ktoré sa stále držali tradičných receptov.
Mená ako Poilane alebo Kavser sú dnes v Paríži pojem a chodiť kupovať chlieb k nim patrí v určitých vrstvách k dobrému tónu. V týchto slávnych pekárňach nie je vzácnosť zaplatiť za bagetu až 1,70 eura, kým bežná cena je skoro o euro nižšia. Spotreba chleba v posledných desiatich rokoch stúpla zo 150 na 165 gramov na osobu a deň. Na rozdiel od zakoreneného názoru, že z bagety sa priberá a napchávať sa chlebom nie je zdravé, sa vraj totiž zistilo, že francúzsky chlieb pomáha predchádzať obezite, cukrovke a kardiovaskulárnym chorobám.
Autor: PAVEL ZAVADIL, čtk, Paríž
