Radosť našich po góle Švajčiarsku vo štvrťfinále v Prahe. Slovensko vyhralo 3:1. Zľava Chára, Hossa, Demitra, chrbtom je otočený Lintner a Bartečko.
FOTO SME - MIROSLAVA CIBULKOVÁ
Slovenský hokej dosiahol pevné postavenie medzi elitou. Nateraz nás ani náhodou nemôžu nahádzať do tretích košov, nechať hrať olympijské kvalifikácie. A to je strašne veľa.
O smútku a zamyslení
Slovensko nesmúť, poutieraj si slzy. Netreba sa za ne hanbiť, lebo štvrté miesto je skutočne to najhlúpejšie umiestnenie aké môže byť. Navyše, po prehre s USA po samostatných nájazdoch. Síce napínavom rozuzlení, ktoré je ale pre mnohých odborníkov len o náhode.
O potešení a správaní
Ján Lašák sa v pondelok v našich novinách vyjadril: Mrzí nás to. Chceli sme potešiť. Brankár, ani jeho dvadsaťtri spoluhráčov si v konečnom dôsledku nemajú čo vyčítať (pri podrobnom rozoberaní herných situácií zaiste áno). Národ totiž skutočne opäť potešili. Už tým, že všetko, čo bolo zdravé a nemalo povinnosti v NHL, prišlo reprezentovať.
Hráči nemali veľké oči, vystupovali sebavedome, ale s pokorou. Ich mottom bolo - urobiť radosť priaznivcom a cieľom pokúsiť sa dostať medzi elitnú štvoricu. Až potom boli na rade zmienky o možnej medaile. Aj pri nevyspytateľnom a drsnom systéme súťaže, keď o sláve a páde rozhoduje kľúčový štvrťfinálový zápas, slovo do písmenka dodržali. Hoci nie v žiarivom lesku medailí a nie vždy po excelentnom výkone.
O kanadskom obhajcovi
Kanada i USA sa dokážu skutočne jedinečne prispôsobiť modelu šampionátu. Aj pri vlaňajšom titule boli javorové listy v skupinách pomerne nevýrazné a opatrné. Neodpustili si prekvapenia. Vlani remizovali s Dánmi, teraz s Rakúskom. Od play off sú vždy skvelí. Dokážu obrátiť stretnutia. S Fínmi prehrávali trikrát (0:2, 2:3, 3:4), aby po predĺžení zvíťazili 5:4. Vo finále viedli Švédi 3:1, na zámorský tím by vtedy nevsadil nik ani deravý groš. Zmobilizovali sa po polovici stretnutia, za necelú minútu vyrovnali. V poslednej časti finále potom zahrali brilantne, zaslúžene dvakrát skórovali a titul obhájili.
