Jeden z najsilnejších zážitkov môjho detstva bol, keď slávnostne spúšťali Oravskú priehradu, vzdialenú od nášho mestečka 5 km. Vtedy som videla prvý raz v živote parašutistický zoskok. Niekto tvrdil, že lietadlo priletelo až z Bratislavy. Bola som presvedčená, že každý, kto žije v Bratislave, môže byť parašutista. Povedala som kamarátkam, že aj môj ocko (ktorý žil v Bratislave) je parašutista, iba že skáče do inej priehrady. Do oveľa väčšej. Uverili mi.
Od najranejšieho detstva som bývala do niekoho zaľúbená. Objekty mojej lásky nepatrili k mojim rovesníkom. Buď to bol niekto z dospelých, alebo hrdina niektorej knižky. Najdlhšie to bol Tom Sawyer. S tým som sa svojim kamarátkam nechválila. Smiali by sa mi. Keď u mňa zaklopala puberta, zamilovala som sa do artistu. Do nášho mestečka prišiel totiž malý cirkus. Na námestí vztýčili vysoký stožiar a na ten stožiar sa vyšplhal v ligotavom kostýme nádherný Ferko Bertini. Reflektory ho sledovali až na samý vrchol stožiara, a on sa tam sprevádzaný tónmi „Lapalomy" hojdal a robil rôzne smelé kúsky. Mala som dojem, že krajší muž ako Ferko Bertini sa na svete ešte nenarodil. Exceloval nad námestím niekoľko dní. Jeho produkcia sa začínala vždy až večer, a tak som svojim kamarátkam nahovorila, že raz popoludní, keď mal voľno, ma Ferko Bertini povozil na motorke. Že zastavil pri rieke Orave, a tam ma v húštinách prekvapil dlhým bozkom. Verili mi a závideli. Do Ferka Bertiniho boli zaľúbené všetky. Dokonca aj jedna dospelá alkoholička sa vraj v krčme chválila, že sa bozkávala s Ferkom Bertinim. Tej, pravdaže, neveril nikto.

A potom som sa zamilovala naposledy v živote. Nemala som ešte sedemnásť. Keď som svojho vyvoleného stretla, chýbalo mi do sedemnástich ešte osem dní. Bol to redaktor závodného časopisu z blízkej továrne. Páčilo sa mi, že prišiel z Bratislavy. Pripadalo mi to, akoby aj on zoskočil z lietadla - a rovno k nám do dvora.

Na ďalšie stretnutie s vami sa teší