"Mami, čo je to blaží? spýtal sa ma nedávno syn, prváčik, pri čítaní zo šlabikára Nemčíkovej. Musela som prerušiť čítanie a vysvetľovať, čo to asi je, keď 'sloboda mi srdce blaží'," hovorí Renáta Melicheríková z Prievidze. Jej syn sa síce s vysvetlením ako-tak uspokojil, no keď prišli na koniec básničky: "Sloboda je krásna vec, ľudské srdce blaží. Každý si ju nad šperky i nad zlato váži", skomentoval to slovami: "Ja tomu aj tak nerozumiem, načo nám tam dávajú takéto veci."
Renáta Melicheríková s ním súhlasí. "Čo sa vlastne prváci potrebujú naučiť? Čítanie alebo byť vlastencami? Zdravý rozum mi hovorí, že dieťa sa skôr naučí čítať na texte, ktorý je preň príťažlivý a jeho srdcu blízky."
Vysvetľovanie významu rôznych slov okrem toho pri čítaní zdržiava a odvádza pozornosť detí. Kým učiteľka objasní význam slova, deti zabudnú, o čom čítali.
Ťažké slová v šlabikári kritizuje aj Soňa Mihálková z Bratislavy. "V jednej z prvých úloh mali deti určovať slovo podľa prvej hlásky. Na obrázku bol nakreslený akýsi divný kvet a pod ním písmeno A. Netušila som, čo to môže byť, až učiteľka mi povedala, že to má byť astra. Ako na to má prísť prvák?" čuduje sa.
Podobné situácie zažívajú rodičia občas aj pri čítaní detských kníh. "Kúpila som synovi knihu Moje prvé auto. Bola úplne jednoduchá, veľké obrázky, málo slov. Ale aj z tých málo slov bola väčšina takých ťažkých, že som mu ich musela neustále vysvetľovať," hovorí Sylvia Henková z Košíc.
Jana Navrátilová tieto situácie pozná tiež. "Keď čítam deťom rozprávky, v každej vete sa nájde slovo, ktorému nerozumejú. Tak to robím tak, že namiesto neho prečítam iné. Trochu to čítanie spomaľuje, ale iste je to lepšie, ako keby som mala každé slovo vysvetľovať," hovorí.
Rodičom však radí, aby si každú knižku pred jej nákupom aspoň trochu prečítali, či je skutočne vhodná veku dieťaťa, ktorý udáva. (sr)
Čo na to odborníci?
Marcela Maslová, členka Združenia Orava pre demokraciu vo vzdelávaní, podporujúceho hlasné čítanie: "Cudzie slová, archaizmy či veku neprimerané slová môžu byť naozaj jedným z dôvodov, prečo deti nerady čítajú. Ak dieťa textu nerozumie, len mechanicky odriekava, čo je napísané, nemôžeme hovoriť o čítaní s porozumením. A práve táto schopnosť je v čítaní najdôležitejšia, nie rýchlosť či technika čítania.
V medzinárodnom hodnotení čitateľskej gramotnosti zvíťazilo Fínsko. Odborníci si myslia, že je to preto, že fínsky jazyk neobsahuje žiadne cudzie slová, a deti teda lepšie chápu, čo čítajú. Čítanie im ide dobre aj preto, že všetky zahraničné filmy, ktoré idú v televízii, vo Fínsku púšťajú len s titulkami, nerobia dabing. Ak teda dieťa chce vedieť, o čo vo filme ide, musí čítať titulky. U nás sa všeobecne málo číta."
