FOTO – REUTERS

WASHINGTON – „Medové týždne“ amerického prezidenta Georgea Busha, ktorý sa stal po útokoch z 11. septembra nedotknuteľným, sa končia. Doma aj v zahraničí počuť stále hlasnejšie kritiku v súvislosti s tým, ako zvláda svoju kampaň proti terorizmu. Čas jeho nedotknuteľnosti sa zrejme končí.

Zatiaľ doňho vŕtajú najmä politickí analytici a komentátori z denníkov, čo nie je dosť na to, aby bola Bushova mimoriadna popularita po atentátoch ohrozená. „Vždy tu je určitá časová medzera. Pri dlhodobých veľkých krízach sa kritika obvykle objavuje najprv medzi ,tvorcami‘ verejnej mienky a medzi aktivistami a potom sa pomaly a postupne šíri medzi verejnosť,“ tvrdí historik z washingtonskej Americkej univerzity Allan Lichtman.

„Američania sú obvykle ochotní podporovať svojich vedúcich predstaviteľov počas krízy relatívne dlho. To je kľúčový faktor, pretože Bush nebude schopný viesť rozsiahlu kampaň bez podpory ľudí dlho,“ dodal.

Štyri oblasti

Kritika sa zatiaľ sústredila na štyri hlavné oblasti.

Vojenská kampaň v Afganistane sa zadrháva a nesmeruje k želanému zadržaniu alebo k likvidácii Usámu bin Ládina a k zvrhnutiu jeho ochrancov vo vládnucom hnutí Taliban. Druhým bodom kritiky je fakt, že Spojené štáty obmedzujú vojenské údery v márnej snahe udržať vlažnú arabskú podporu a súčasne prehrávajú propagandistickú vojnu v islamskom svete.

Kritici sa domnievajú, že Bushova administratíva nezvláda ani antraxovú krízu. Vo vnútornej politike kritizujú, že balíčky určené na podporu americkej ekonomiky majú len zakryť Bushovu podporu republikánskym pokusom v Snemovni reprezentantov presadiť so spätnou platnosťou miliardové daňové úľavy bohatým korporáciám.

Doma aj v zahraničí

Týždenník Time tento týždeň napísal, že prezident Bush a jeho tím začínajú pociťovať tlak, keď bojujú s uhýbavým nepriateľom doma aj v zahraničí. Verejná kritika vojenských operácií sa začala objavovať minulý týždeň. Odvtedy jej pribúda a najviac sa sťažujú konzervatívci.

Komentátor denníka The Washington Post Charles Krauthammer v utorok napísal: „Vojna sa neodvíja dobre a je načase povedať prečo. Vedie sa s polovičnými možnosťami. Vedie sa s ohľadom na želania našich koaličných partnerov, aby sa upokojili arabské krajiny. Vedie sa, aby boli spokojní skôr diplomati než vojaci.“

Kritiku, podľa ktorej vláda nezvládla mediálne úsilie v arabskom svete, zrejme najlepšie sformuloval bývalý americký zástupca v OSN Richard Holbrook. „Vyzerá to, že masový vrah operujúci z jaskyne v južnom Afganistane vyhráva bitku o verejné záležitosti a verejnú diplomaciu s komunikačnou veľmocou, akou sú Spojené štáty.“

Minister obrany Donald Rumsfeld odpovedal žiadosťou o trpezlivosť a odmietol kritiku s tým, že je za ňou tlak oznamovacích prostriedkov. „Počujem určitú netrpezlivosť od ľudí, ktorí musia produkovať správy každých pätnásť minút, ale nie od amerického ľudu,“ povedal. „Myslím, že americký ľud rozumie faktu, že to bude dlhé a ťažké.“

Politológ Bruce Buchanan z University of Texas, ktorý sa zaoberá neúspešnými zahraničnými akciami, ako bola invázia v Zátoke svíň v roku 1961 alebo kríza okolo rukojemníkov v Iráne roku 1979, uviedol, že inštinkt podporovať svojich vedúcich predstaviteľov obvykle vydržal asi 30 týždňov.

„Nie sme ani zďaleka blízko k tomuto zlomu, a tak by som čakal, že podpora Bushovi vydrží na vysokej úrovni ešte niekoľko mesiacov. Ale prezident musí v určitej chvíli začať ukazovať výsledky,“ povedal.

Bush ako politik

Vláda sa pokúša skoordinovať stratégiu na domácom fronte a spamätať sa z neistých začiatkov pri zvládaní krízy okolo antraxu. Ale nebezpečné baktérie sa objavujú v ďalších a ďalších budovách. „Nevieme dňa ani hodiny. Dostaneme časť informácie a potom príde spresnenie, ktoré s ňou je v rozpore. A to samo osebe vytvára zdroj paniky,“ uviedol demokratický senátor Christopher Dodd.

Potenciálne sú pre Busha najnebezpečnejšie daňové úľavy pre veľké korporácie, z ktorých mnohé prispievali vlani na jeho predvolebnú kampaň. Návrh pravdepodobne neprejde Senátom, ale aj tak môže byť pre Busha závažím. Najviac bude kritizovaný za také záležitosti, pri ktorých ho budú ľudia viac vnímať ako politika než ako vrchného veliteľa, povedal politológ z univerzity v Saint Louis Joel Goldstien.

(čtk/reuters)