Ako to bolo pred rozhodujúcim gólom Horcoffa v 47. minúte?
Išiel som za bránku rozohrať puk. Videl som, že z pravej strany ide hráč a v rohu stoja ešte dvaja ďalší jeho spoluhráči. Súper mi pri mojom pohybe sprava doľava podrazil nohu zozadu, pichol ma do ľavého lýtka. Bol by to faul, aj keby išlo o hráča, nieto ešte o brankára.
Najprv ste sa pozreli na rozhodcu, až potom ste sa vrátili do bránky. Spoliehali ste sa, že zapíska?
V duchu mi nenapadlo, že to neodpíska. Bol to evidentný faul. Zdalo sa mi, že aj ten hráč (Rob Niedermayer- pozn. red.) na chvíľu prestal hrať. Keď som videl, že nepíska, rýchlo som ťahal do bránky. Prišiel som tam síce na čiaru včas, ale už som bol rozhodený, betónom som nestihol vykryť priestor.
Po zápase ste chceli s hlavným rozhodcom komunikovať. Vysvetlil vám niečo?
Slušne som za ním prišiel, že si o tom chcem pohovoriť. Nebol som arogantný, pekne som sa mu prihováral. Nereagoval. Bolo mu určite jasné, že urobil chybu. Dôkazom boli i smiešne, vymyslené vylúčenia Kanaďanov, ktorými to potom kompenzoval. On i my všetci vieme, že keby takéto niečo urobil v prvom zápase šampionátu, viac si nezapíska. Nič nám to však nie je platné.
Nepozastavili ste sa nad tým, že naše semifinále píska Američan?
Už pred zápasom som mal z toho zlý pocit. Neviem, čo páni z Medzinárodnej hokejovej federácie robia, keď druhé stretnutie zasa pískal Kanaďan. Ako keby to bola dohoda s televíziou v Amerike, že potrebujú v programe svojich. Na druhej strane sme mali využiť niektorú z presiloviek a možno aj ja som niečo mohol urobiť pri prvom góle.
Mali ste niekedy v živote väčšiu zlosť na rozhodcu?
Určite nikdy. Cítil som najväčšiu krivdu v živote. Priznám sa, že hneď po góle som sa musel poriadne ovládať, aby som neurobil nejakú hlúposť. Hokejkou som tresol o bránku ešte v amoku, pripadal som si v bránke ako šašo. Ťažko niekto pochopí, čo som v tej chvíli prežíval. To asi nik nezažil.
(ju)
