Václav Havel sa minulý týždeň v Prahe stretol so štyrmi kubánskymi disidentmi a bývalými politickými väzňami. Na obrázku dvaja z nich: Pedro Fuentes-Cid (uprostred) a Reynaldo Aquit (vľavo). Kubánci navrhli Havlovi založiť medzinárodné spoločenstvo ľudí väznených vo svete rôznymi diktatúrami, ktorému by mohol Havel predsedať. FOTO - ČTK
Prezident Bush vyhlásil režimu Fidela Castra dolárovú vojnu. Verí, že keď peniaze presmeruje opozícii, mimovládnym organizáciám a nezávislým médiám, príde sloboda na Kubu skôr.
Časť kubánskeho disentu a expertov tvrdí opak. Bude to pre Castra zámienka na represie.
Sériu opatrení zverejnil americký prezident vo štvrtok. Viac ako pol roka na nich pracovala komisia na čele so šéfom diplomacie Colinom Powellom.
Bush chce Castra odstrihnúť od prísunu devíz. Preto chce obmedziť počet ciest Kubáncov, ktorí žijú v Spojených štátoch. Doteraz mohli na Kubu cestovať raz ročne, po novom to bude raz za tri roky.
Len minulý rok navštívilo ostrov 120-tisíc amerických Kubáncov, aby pomohli svojim príbuzným. Pre upadajúcu kubánsku ekonomiku to predstavuje injekciu v hodnote niekoľko sto miliónov dolárov. Bush chce teraz obmedziť nielen počet ciest, ale aj finančnú sumu, ktorá sa na Kubu vynesie. Posielať doláre sa bude môcť iba priamym príbuzným, ktorí navyše nie sú členmi komunistickej strany.
Druhá časť opatrení má podporiť disent a organizácie, ktoré bojujú za ľudské práva. Biely dom chce podľa agentúry Reuters počas dvoch rokov poskytnúť 59 miliónov dolárov príbuzným väznených disidentov a organizáciám, ktoré budú šíriť informácie o nedodržiavaní ľudských práv na Kube. Ďalších 18 miliónov dostanú rozhlas a televízia Marti, proticastrovské vysielanie z Miami.
Powell navrhnuté opatrenia podporil vyhlásením, že nikde v Amerike nie je demokracia v takom nebezpečenstve ako na Kube, kde sedia ľudia za svoje názory vo väzení. Bush dodal, že Spojené štáty nebudú čakať, kým bude Kuba slobodná, ale chcú konať, aby bola slobodná.
Načasovanie je podľa mnohých pozorovateľov spojené s novembrovými prezidentskými voľbami a viac než Kubáncom je určené Američanom kubánskeho pôvodu. Na Floride je to asi 450-tisíc voličov. Niektorí odborníci účinok nového amerického tlaku spochybňujú.
"Nebude to mať taký vplyv, aký by si Biely dom želal. Americkí Kubánci budú cestovať a budú posielať peniaze na Kubu cez tretie krajiny," tvrdí Paolo Spadoni z floridskej univerzity.
Zmiešané reakcie vyvolali Bushove aktivity aj medzi disentom na Kube. Najznámejší kubánsky disident Oswaldo Paya sa obáva, že pre Castrov režim to bude zámienka, aby opäť zasiahol proti vzmáhajúcej sa nespokojnosti obyčajných Kubáncov. Súhlasí s ním aj veterán kubánskeho disentu Elizardo Sánchez. "Každému, kto prijme americké doláre, bude hroziť väzenie," povedal pre agentúru Reuters.
Na oficiálnu reakciu Kuby nebolo treba dlho čakať. Komunistická vláda hovorí o brutálnom zasahovaní do vnútorných záležitostí druhého štátu. Formulácia, ktorá obvykle neveští nič dobré.
MIRIAM ZSILLEOVÁ
