Spolkový minister financií Hans Eichel minulý týždeň prekvapil Nemecko novými daňovými návrhmi. Počas rokovania špičkových politikov vládnej koalície sociálnych demokratov a Zelených navrhol drasticky zvýšiť daň z pridanej hodnoty z doterajších 16 na 19 až 21 percent. Cieľom je získať dodatočné finančné prostriedky do štátnej pokladnice na vykrytie deficitu štátneho rozpočtu a zníženie odvodového zaťaženia pracovníkov a zamestnávateľov. Ak by sa daň z pridanej hodnoty zvýšila na 21 percent, potom by mal štát k dispozícii navyše 45 miliárd eur, ktoré by mohol využiť na spomínané zámery.
Popudom na tento krok je nadchádzajúci "deň pravdy" pre ľavicovú vládu. Vo štvrtok 13. mája vydajú totiž predstavitelia spolkovej a krajinských vlád, ako aj nezávislí odborníci aktuálnu analýzu o daňovej situácii v Nemecku, takzvaný daňový odhad. Podľa neoficiálnych správ by sa mal tohtoročný celonemecký daňový výpadok pohybovať medzi 10 a18 miliardami eur. Noviny Frankfurter Allgemeine Zeitung uvádzajú odhad experta opozičnej strany slobodných demokratov Gürnthera Rexrodta. Podľa neho dosiahne mínus 15 miliárd eur. Minister financií Hans Eichel pritom plánoval na tento rok deficit štátneho rozpočtu vo výške 21 miliárd eur.
Süddeutsche Zeitung píšu v piatkovom úvodníku, že kabinet sociálnodemokratického kancelára Gerharda Schrödera má tri alternatívy, buď krátiť výdavky, alebo zdvihnúť dane, alebo zvýšiť deficit štátneho rozpočtu. Proti ďalším úsporným programom sa v posledných dňoch vyslovili mnohí koaliční politici, Zdvihnutie dane z pridanej hodnoty odmietli (zatiaľ) všetci nemeckí politici bez ohľadu na stranícku knižku. Proti zvýšeniu deficitu štátneho rozpočtu argumentuje ako väčšina národohospodárskych odborníkov tak aj a opozičné strany CDU, CSU a FDP. Upozorňujú na Pakt stability, podľa ktorého by štátny deficit nemal prekročiť tri percentá HDP a kumulované štátne zadlženie by nemalo preskočiť cez 60 percent HDP.
Redaktor Süddeutsche Zeitung Marc Beise sa zasadzuje za ďalšie úsporné opatrenia. Poukazuje na výsledky ekonomických štúdií, podľa ktorých cielená redukcia štátnych výdavkov a programov vedie k zvýšeniu dôvery investorov v nižšie daňové zaťaženie v budúcnosti a tým k intenzívnejším investičným aktivitám v súčasnosti. Záverom úvodníka si však kladie otázku, či ľavicová vláda má vôbec silu a odvahu presadiť ďalšie nepopulárne krátenia štátnych výdavkov.
JÁN ŠALGOVIČ, Mníchov
