BRATISLAVA - Slovensko počas dvoch týždňov dvakrát neuspelo pri navrhovaní svojich zástupcov do dôležitých európskych inštitúcií.
Najskôr Rada Európy odmietla slovenskú kandidátku na sudcu pre Európsky súd pre ľudské práva, lebo medzi kandidátmi nebola napriek upozorneniam ani jedna žena.
Pred týždňom zase Európsky parlament nesúhlasil s Jurajom Molnárom - slovenským kandidátom do Európskeho účtovného dvora. Dôvodom bola jeho nekompetentnosť. Európsky parlament ho odmietol pomerol hlasov 429 ku 74. Rada Európskej únie ho však v piatok napriek tomu vymenovala, pretože žiadna z členských krajín nemala k jeho nominácii výhrady. Spolu s ním sa novými členmi dvora stali aj nominanti ďalších nových krajín únie s výnimkou Cypru, ktorý kandidáta po kritike europarlamentu stiahol.
V oboch prípadoch kandidátov definitívne schválila vláda potom, ako jej ich navrhli zodpovedné inštitúcie. V prvom prípade to bola Súdna rada, v druhom Najvyšší kontrolný úrad. "Ten, kto kandidáta navrhuje, väčšinou dáva osobnú garanciu o odbornej kompetentnosti a spôsobilosti navrhovaného," povedal Martin Urmanič, hovorca vicepremiéra Pála Csákyho. Na úrovni vlády neexistuje nijaký koordinačný orgán, ktorý by dozeral na prijateľnosť ponúkaných kandidátov, a Urmanič ani nevie, že by sa jeho zriadenie pripravovalo.
Monika Beňová zo Smeru hovorí, že chýba komunikácia medzi vládou a ostatnými zodpovednými. Ona sama ako zástupkyňa Slovenska v europarlamente v predvečer voľby vôbec netušila, koho sme do účtovného dvora kandidovali. Navrhuje, aby vláda kandidátov na podobné funkcie predstavila parlamentnému výboru, ktorý by posúdil ich kompetentnosť.
Slovensko musí po vstupe do únie obsadiť stovky miest v rôznych pracovných skupinách, výboroch a komisiách únie. Beňová tvrdí, že výber úradníkov je úplne nedostatočný a je presvedčená, že Molnárov prípad sa bude opakovať.
Člen zahraničného výboru Gyula Bárdos z SMK sa prihovára za zmenu systému - aby mala vláda pri výbere kandidátov silnejšie slovo. "Vláda je poslednou inštanciou, ktorá schvaľuje nominantov, a tým nesie aj zodpovednosť." Navrhuje, aby si vláda mohla vypočuť nominantov a presvedčiť sa, či spĺňajú požadované kritériá.
Pri rozhodovaní europarlamentu o Molnárovi bol aj nezávislý poslanec Rudolf Žiak a dojem zo Slovenska bol podľa neho negatívny. "Poslanci Európskeho parlamentu boli mierne v rozpakoch," tvrdí. Čuduje sa, ako je možné, že sme nenašli vhodnejšieho kandidáta, keď boli všetky kritériá vopred známe. "Už zo životopisu bolo jasné, že Molnár ako audítor nemá prax."
(rp, sita)
Koho nám Európa zamietla
Július Molnár
Vláda ho nominovala na audítora Európskeho účtovného dvora. Jeho zvolenie neodporúčal rozpočtový výbor europarlamentu a tento názor si osvojila aj prevažná väčšina europoslancov. Rada Európy však napokon jeho kandidatúru prijala. Molnára navrhol NKÚ a vláda sa spoľahla na jeho výber. V kritériách na funkciu audítora sa píše, že musí byť v oblasti auditu vysokokvalifikovaný, Molnár údajne s takúto činnosťou nemal doteraz nič spoločné. Považujú ho za vynikajúceho znalca cudzích jazykov.
Kandidáti na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva
V jeseni sa končí funkčné obdobie Viery Strážnickej a v apríli malo Parlamentné zhromaždenie Rady Európy zvoliť jej nástupcu. Slovenská Súdna rada navrhla troch kandidátov - mužov Jána Drgonca, Imricha Feketeho a Jána Šikutu, napriek tomu, že vedela o odporúčaní Rady Európy, aby boli medzi kandidátmi zastúpené obe pohlavia. Vláda takúto kandidátku schválila, aj keď vedela, že môžu vinou jej zloženiu nastať problémy.
