Napäté Námestie SNP sa víťazstva nedočkalo. Fanúšikovia boli o to smutnejší, že naši sa naozaj snažili. FOTO SME - PAVOL MAJER
s takmer jednotným imidžom, v drese - najčastejšie s číslom 18 s menom Miroslava Šatana, na hlavách s modrými hokejovými prilbami. "Tu je lepšia atmosféra ako doma pri telke," povedal Robo, pred ním na zemi ležala škatuľa plechovkových pív. Tipy 4:0, 2:0 na výsledok zápasu nepripúšťali prehru "Budeme mať bronz, sme lepší ako Amerika." Slovenské zástavy slúžili ako sukňa, šál, ozdoba na šiltovkách alebo mejkap. Neďaleko námestia ich predávali podnikavci, vlajku za 500, zástavu za 700. Bratislavský magistrát nával očakával a z centra vylúčil dopravu. V okolí námestia pribudli stánky s občerstvením. Za rohmi sa skrývali deti s fľašami alkoholu.
Niektorým krčmám akcia na námestí vzala zákazníkov. Inokedy plný Slovak pub na Obchodnej ulici bol po prvej tretine poloprázdny. Zákazníci pokojne sledovali televízor. Všetky stoly deň vopred malo zarezervované Grémium café na Gorkého ulici. Pub je známy najväčšou veľkoplošnou obrazovkou, okrem nej je tam šesť televízorov. Atmosféra v Grémiu bola navlas rovnaká ako námestí. Píšťalky, rapkáče, slovenské zástavy a notoricky známe "Slovenskó..." Fandiť sem prišli celé rodiny, od babky, cez deti a vnúčatá. "Strávili sme tu celé majstrovstvá, po zápase však pôjdeme na námestie, uvidíme, či oslavovať, alebo nie," povedal jeden zo zákazníkov.
Zvyšok mesta rovnako ako v sobotu, keď sme hrali s Kanadou, stíchol. Inokedy rušné ulice boli bez áut, v hypermarketoch stáli len predavačky, hokej pozerali aj taxikári.
Fanúšikovia na námestí dúfali do poslednej chvíle, očakávanú radosť však nezažili a namiesto radosti prišiel smútok a neraz aj slzy.
(dro)
